{"id":8630,"date":"2023-06-23T00:37:44","date_gmt":"2023-06-22T22:37:44","guid":{"rendered":"https:\/\/www.euroekonom.sk\/?p=8630"},"modified":"2024-05-14T10:38:05","modified_gmt":"2024-05-14T08:38:05","slug":"ekonomika-sieti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/","title":{"rendered":"Ekonomika siet\u00ed"},"content":{"rendered":"<p><strong><em>Ak\u00e9 charakteristiky ovplyv\u0148uj\u00fa mieru n\u00e1vratnosti pri kvantitat\u00edvnej regul\u00e1cii rate-of-return?<\/em><\/strong><\/p>\n<p>Model rate of return (miera n\u00e1vratnosti) je zalo\u017een\u00fd na podiele zisku v tarife, resp. v cene slu\u017eby (v\u00fdrobku) a na n\u00e1kladoch spojen\u00fdch so slu\u017ebou (v\u00fdrobkom). Je to sp\u00f4sob regul\u00e1cie, ktor\u00fd je be\u017ene pou\u017e\u00edvan\u00fd u\u017e od 30-tych rokov, najm\u00e4 vo sf\u00e9re dopravy, energetiky a telekomunik\u00e1ci\u00ed.<br \/>\nZ\u00e1kladn\u00e9 charakteristick\u00e9 prvky modelu s\u00fa:<\/p>\n<ul>\n<li>Miera n\u00e1vratnosti kapit\u00e1lu stanoven\u00e1 regul\u00e1torom je zvy\u010dajne podstatne vy\u0161\u0161ia ako trhov\u00e1 miera,<\/li>\n<li>Tarifik\u00e1cia vych\u00e1dza z princ\u00edpu stanovenia ceny ka\u017ed\u00e9ho statku na z\u00e1klade priemern\u00fdch n\u00e1kladov,<\/li>\n<li>Ceny a tarify takto stanoven\u00e9 zost\u00e1vaj\u00fa po\u010das dan\u00e9ho obdobia regul\u00e1cie st\u00e1le,<\/li>\n<li>Zmeny v syst\u00e9me cien a tar\u00edf predstavuj\u00fa komplexn\u00fd proces vzh\u013eadom na v\u0161etky dotknut\u00e9 strany, t.j. regul\u00e1tora, regulovan\u00fdch podnikov a spotrebite\u013eov.<\/li>\n<\/ul>\n<p>Faktory ovplyv\u0148uj\u00face primeran\u00fa mieru zisku:<br \/>\n<strong>R<sub>f<\/sub> \u2013 miera bezrizikov\u00fdch<\/strong> <strong>ziskov<\/strong> = miera bezrizikov\u00fdch ziskov, ktor\u00e9 by investor z\u00edskal z bezrizikov\u00fdch invest\u00edci\u00ed. Za referen\u010dn\u00fd bod miery zisku bez rizika sa pova\u017euj\u00fa dlhodob\u00e9 vl\u00e1dne cenn\u00e9 papiere.<br \/>\n<strong>R<sub>p<\/sub> \u2013 miera zisku trhov\u00e9ho rizika<\/strong> = zisk investora z plne diverzifikovan\u00e9ho portf\u00f3lia. Je to ak\u00fdsi pr\u00edplatok za trhov\u00e9 riziko, \u010do definujeme ako mieru zisku presahuj\u00facu mieru bezrizikov\u00fdch ziskov.<br \/>\n<strong>\u201e\u03b2\u201c \u2013 beta faktor<\/strong> = citlivos\u0165 cenn\u00e9ho papiere na zmeny hodnoty trhov\u00e9ho portf\u00f3lia. Faktor beta pr\u00edslu\u0161nej invest\u00edcie meria vz\u00e1jomn\u00fd vz\u0165ah \u2013 citlivos\u0165 \u2013 medzi rizikom jednotlivej invest\u00edcie a rizikom trhu ako celku.<br \/>\n<strong>A<sub>t<\/sub> \u2013 da\u0148ov\u00e9 \u00fapravy<\/strong> = \u00faprava na v\u00fdpo\u010det rozdielu medzi ziskom po zdanen\u00ed a ziskom pred zdanen\u00edm.<br \/>\n<strong>R<sub>c<\/sub> \u2013 miera zisku za riziko krajiny<\/strong> = sa vypo\u010d\u00edta ako pomer v\u00fdnosov dlhodob\u00fdch, vl\u00e1dou emitovan\u00fdch cenn\u00fdch papierov a v\u00fdnosov papierov emitovan\u00fdch vl\u00e1dou v referen\u010dnej krajine.<br \/>\n<strong>A<sub>i<\/sub> \u2013 infla\u010dn\u00e1 \u00faprava<\/strong> = ak celkov\u00e1 infl\u00e1cia presahuje n\u00e1rast infl\u00e1cie v referen\u010dnej krajine, potom sa pou\u017e\u00edva na vyjadrenie nomin\u00e1lnej miery zisku rovnakej kapit\u00e1lovej invest\u00edcie uskuto\u010dnenej v konkr\u00e9tnych podmienkach danej krajiny.<br \/>\n<strong>R<sub>e<\/sub> \u2013 n\u00e1klady vlastn\u00e9ho imania pred zdanen\u00edm<\/strong> = pou\u017eit\u00edm MOKA sa vypo\u010d\u00edtaj\u00fa nomin\u00e1lne n\u00e1klady vlastn\u00e9ho imania pred zdanen\u00edm v podmienkach pr\u00edslu\u0161nej krajiny pod\u013ea vz\u0165ahu:<br \/>\n<strong>R<sub>e<\/sub> = (R<sub>f <\/sub>+ \u03b2 . R<sub>p<\/sub>) . A<sub>t<\/sub> + R<sub>c<\/sub> + A<sub>i<\/sub><\/strong><br \/>\n<strong>N<sub>c<\/sub> \u2013 n\u00e1klady cudz\u00edch zdrojov pred zdanen\u00edm<\/strong> = sa definuj\u00fa \u00farokovou mierou aplikovanou na vy\u010derpan\u00e9 p\u00f4\u017ei\u010dky.<\/p>\n<ol start=\"7\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa to prv\u00e9 najlep\u0161ie ceny?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Ke\u010f jednotkov\u00e9 ceny sa dlhodobo rovnaj\u00fa margin\u00e1lnym n\u00e1kladom<\/p>\n<ol start=\"8\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa to pr\u00edrastkov\u00e9 n\u00e1klady (model LRAIC)?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Dlhodob\u00e9 pr\u00edrastkov\u00e9 n\u00e1klady (LRAIC) s\u00fa tak\u00e9 n\u00e1klady, ktor\u00e9 by bolo mo\u017en\u00e9 uspori\u0165, ak by sa prestalo so zabezpe\u010dovan\u00edm pr\u00edrastku. Tak\u00fdmto pr\u00edrastkom by mohla by\u0165 napr\u00edklad \u010das\u0165 telekomunika\u010dnej siete, ako je napr\u00edklad prenosov\u00e1 alebo pr\u00edstupov\u00e1 sie\u0165, ale takisto i s\u00fabor telekomunika\u010dn\u00fdch slu\u017eieb, ako s\u00fa prenajat\u00e9 okruhy, komutovan\u00e9 hlasov\u00e9 slu\u017eby, medzisie\u0165ov\u00e9 volania at\u010f.<br \/>\nLRAIC neberie do \u00favahy skuto\u010dn\u00e9 (historick\u00e9) n\u00e1klady, ktor\u00e9 re\u00e1lni oper\u00e1tori mali s budovan\u00edm svojej siete, alebo pracuje s \u201emodern\u00fdm ekvivalentom\u201c, alebo predpoklad\u00e1 pou\u017eitie dnes dostupn\u00fdch rie\u0161en\u00ed a za ich dne\u0161n\u00e9 ceny.<\/p>\n<ol start=\"9\">\n<li><strong>Ak\u00e9 pozn\u00e1te krit\u00e9ri\u00e1 v\u00fdberu modelu regul\u00e1cie?<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Vzh\u013eadom na rozmanitos\u0165 modelov regul\u00e1cie pri v\u00fdbere vhodn\u00e9ho modelu je nutn\u00e9 zv\u00e1\u017ei\u0165 nasleduj\u00face charakteristiky t\u00fdchto modelov:<\/p>\n<ul>\n<li>Ve\u013ekos\u0165 mor\u00e1lneho rizika &#8211; ak\u00e9 inform\u00e1cie d\u00e1 oper\u00e1tor regul\u00e1torovi,<\/li>\n<li>Mo\u017enos\u0165 nekompetentn\u00fdch rozhodovan\u00ed,<\/li>\n<li>Nedostatok inform\u00e1ci\u00ed centra,<\/li>\n<li>Ireverzibilita regul\u00e1cie &#8211; \u010di je mo\u017en\u00e9 zvr\u00e1ti\u0165 stav , ktor\u00fd bol predt\u00fdm ako zasiahol do toku.<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"10\">\n<li><strong><em>Definujte vstupy transforma\u010dn\u00e9ho procesu v sie\u0165ach<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Pr\u00e1ca, kmito\u010dtov\u00e9 spektrum, kapit\u00e1l, organiz\u00e1cia<\/p>\n<ol start=\"12\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 krit\u00e9ri\u00e1 pou\u017e\u00edvame pri klasifik\u00e1cii slu\u017eieb v telekomunik\u00e1ci\u00e1ch?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>Dostupnos\u0165 slu\u017eby,<\/li>\n<li>Vz\u0165ah slu\u017eby k sieti,<\/li>\n<li>Sp\u00f4sob regul\u00e1cie slu\u017eby,<\/li>\n<li>Ve\u013ekos\u0165 obsluhovan\u00e9ho \u00fazemia,<\/li>\n<li>Princ\u00edp a sp\u00f4sob komunik\u00e1cie,<\/li>\n<li>Typ pren\u00e1\u0161anej inform\u00e1cie,<\/li>\n<li>Typ siete,<\/li>\n<li>\u0160\u00edrka p\u00e1sma,<\/li>\n<li>OSI model,<\/li>\n<li>Charakter slu\u017eby,<\/li>\n<li>Tvorcovia slu\u017eby,<\/li>\n<li>Pou\u017eit\u00fd typ komunika\u010dnej technol\u00f3gie<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"13\">\n<li><strong><em>Charakterizujte oligopol<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Pod pojmom oligopol rozumieme tak\u00fd typ nedokonalej konkurencie, pri ktorom v odvetv\u00ed p\u00f4sob\u00ed mal\u00fd po\u010det ve\u013ek\u00fdch firiem. Ka\u017ed\u00e1 firma v tomto pr\u00edpade je tak\u00e1 ve\u013ek\u00e1, \u017ee m\u00f4\u017ee v ur\u010ditej miere kontrolova\u0165, ovplyv\u0148ova\u0165 trhov\u00e9 ceny, pri\u010dom ich v\u00fdrobky, resp. slu\u017eby m\u00f4\u017eu, ale nemusia by\u0165 diferencovan\u00e9. Spr\u00e1vanie sa firmy v podmienkach oligopolu je v zna\u010dnej miere z\u00e1visl\u00e9 od spr\u00e1vania sa ostatn\u00fdch firiem.<\/p>\n<ol start=\"14\">\n<li><strong><em>Charakterizujte kvantitat\u00edvne modely regul\u00e1cie<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p><em>Model cost-plus<\/em> je najjednoduch\u0161\u00edm modelom regul\u00e1cie a je zalo\u017een\u00fd na kontrole variability cien v\u00fdrobkov a slu\u017eieb poskytovan\u00fdch v podmienkach \u0161t\u00e1tneho monopolu. Je to najstar\u0161\u00ed model (u n\u00e1s neuplat\u0148ovan\u00fd), model n\u00e1rastu n\u00e1kladov. Tento model je v\u00fdhodn\u00e9 vyu\u017e\u00edva\u0165 pri regul\u00e1cii v pr\u00edpade, ak m\u00e1 \u0161t\u00e1t z\u00e1ujem na zv\u00fd\u0161en\u00ed \u00fasilia o dosahovanie vy\u0161\u0161ej efekt\u00edvnosti. Nutnou podmienkou jeho uplatnenia je n\u00edzka miera infl\u00e1cie. Z\u00e1kladn\u00fdm probl\u00e9mom aplik\u00e1cie je asymetria v inform\u00e1ci\u00e1ch.<br \/>\n<em>Model rate of return<\/em> (miera n\u00e1vratnosti) je zalo\u017een\u00fd na podiele zisku v tarife, resp. v cene slu\u017eby (v\u00fdrobku) a na n\u00e1kladoch spojen\u00fdch so slu\u017ebou (v\u00fdrobkom). Je to sp\u00f4sob regul\u00e1cie, ktor\u00fd je be\u017ene pou\u017e\u00edvan\u00fd u\u017e od 30-tych rokov, najm\u00e4 vo sf\u00e9re dopravy, energetiky a telekomunik\u00e1ci\u00ed.<br \/>\n<em>Model price-cap<\/em> vych\u00e1dza z predch\u00e1dzaj\u00facich modelov a jeho podstata spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee pr\u00edrastok tarify m\u00e1 automaticky zodpoveda\u0165 \u010dist\u00e9mu pr\u00edrastku o\u010dak\u00e1vanej produktivity a efektivity. Z\u00e1kladn\u00e9 ohrani\u010denie modelu spo\u010d\u00edva v mno\u017estve nutn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed pre stanovenie \u00farovne o\u010dak\u00e1van\u00e9ho zv\u00fd\u0161enia produktivity. Obdobie pre stanoven\u00fd strop (cap) od toho priamo z\u00e1vis\u00ed a je zrejm\u00e9, \u017ee sa m\u00f4\u017ee ne\u00famerne predl\u017eova\u0165. V\u00fdhody modelu spo\u010d\u00edvaj\u00fa najm\u00e4 v mo\u017enosti obmedzi\u0165 straty v d\u00f4sledku nekompetentnosti, prij\u00edmania ne\u00famern\u00e9ho rizika a nedostato\u010dnej stimul\u00e1cie zvy\u0161ovania efekt\u00edvnosti, t.j. inova\u010dnej aktivity organiz\u00e1ci\u00ed.<br \/>\n<em>Model franchise-bidding<\/em> spo\u010d\u00edva v organizovan\u00ed dra\u017eby, v ktorej existuj\u00face zariadenia, a teda aj koncesie na budovanie infra\u0161trukt\u00fary, m\u00f4\u017ee z\u00edska\u0165 len najlep\u0161\u00ed uch\u00e1dza\u010d. Vypl\u00fdvaj\u00fa z toho dve z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fdhody pre \u0161t\u00e1t, a to:<\/p>\n<ul>\n<li>Presn\u00fd odhad skuto\u010dn\u00fdch n\u00e1kladov\u00fdch, dopytov\u00fdch a ziskov\u00fdch funkci\u00ed pre dan\u00fd objekt,<\/li>\n<li>Odstr\u00e1nenie v\u0161etk\u00fdch nepovolen\u00fdch v\u00fdhod (kv\u00e1ziziskov)<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"15\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa to druh\u00e9 najlep\u0161ie ceny?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p><strong>Druh\u00e9 najlep\u0161ie ceny <\/strong>= Ramseyho optim\u00e1lne ceny &#8211; z\u00e1kladn\u00e1 my\u0161lienka Ramseyho cenotvorby vych\u00e1dza z poznatku, \u017ee cena sa m\u00e1 rovna\u0165 medzn\u00fdm n\u00e1kladom.<br \/>\nPou\u017e\u00edva sa v odvetviach, kde existuj\u00fa \u00faspory z rozsahu a \u00faspory zo sortimentu. Optim\u00e1lne ceny musia byt stanoven\u00e9 nad margin\u00e1lnymi n\u00e1kladmi, aby sa zabezpe\u010dila ur\u010dit\u00e1 minim\u00e1lna prosperita firmy. Ve\u013ekos\u0165 rozdielu medzi cenou a margin\u00e1lnymi n\u00e1kladmi je z\u00e1visl\u00e1 od elasticity dopytu po danom v\u00fdrobku \u010di slu\u017ebe. Preto pomer ceny a margin\u00e1lnych n\u00e1kladov by mal by\u0165 najvy\u0161\u0161\u00ed pri t\u00fdch v\u00fdrobkoch, ktor\u00fdch elasticita dopytu je najni\u017e\u0161ia, naopak.<\/p>\n<ol start=\"17\">\n<li><strong><em>\u010co je to elasticita dopytu a ako sa stanovuje?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Elasticita alebo pru\u017enos\u0165 je ekonomick\u00fd pojem na vyjadrenie citlivosti jednej premennej vo\u010di zmene druhej premennej. Elasticita premennej X vzh\u013eadom na premenn\u00fa Y je rovn\u00e1 percentu\u00e1lnej zmene X, ku ktorej d\u00f4jde v d\u00f4sledku zmeny Y o 1 %.<br \/>\nCenov\u00e1 pru\u017enos\u0165 vyjadruje zmenu v celkovom dopyte alebo ponuke po ur\u010ditom v\u00fdrobku, resp. slu\u017ebe, sp\u00f4sobenom zmenou ceny.<br \/>\nJe to relat\u00edvna zmena po\u017eadovan\u00e9ho mno\u017estva k relat\u00edvnej zmene po\u017eadovanej ceny<br \/>\nAk je E<sub>d<\/sub> &gt; ako 1 dopyt je elasticky<br \/>\nAk je E<sub>d<\/sub> &lt; ako 1 dopyt je neelasticky<br \/>\nAk je E<sub>d<\/sub> =1 tak je dopyt jednotkov\u00fd<br \/>\nAk je E<sub>d <\/sub>= nekone\u010dno tak je to nekone\u010dna elasticita dopytu<br \/>\nAk je E<sub>d<\/sub>= 0 tak ide o nulov\u00fa elasticitu<\/p>\n<ol start=\"18\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 postupy v sk\u00faman\u00ed dopytu pozn\u00e1te a v \u010dom sa odli\u0161uj\u00fa?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p><em>Desagregovan\u00fd a agregovan\u00fd <\/em><br \/>\nIndividu\u00e1lny dopyt je dopyt 1 spotrebite\u013ea po ur\u010ditom druhu produktov<br \/>\n\u010ciastkov\u00fd dopyt je dopyt v\u0161etk\u00fdch kupuj\u00facich po ur\u010ditom druhu produktu<br \/>\nAgreg\u00e1tny dopyt je dopyt po v\u0161etk\u00fdch druhoch produktov , ktor\u00e9 s\u00fa na trhu dostupne<\/p>\n<ol start=\"19\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 \u010dinnosti v po\u0161te a telekomunik\u00e1ci\u00e1ch pozn\u00e1te?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Z h\u013eadiska charakteru rozli\u0161ujeme v po\u0161te a telekomunik\u00e1ci\u00e1ch \u010dinnosti:<\/p>\n<ul>\n<li>Premiest\u0148ovaciu,<\/li>\n<li>Obchodn\u00fa,<\/li>\n<li>Pri obehu pe\u0148az\u00ed,<\/li>\n<li>Obstar\u00e1vate\u013esk\u00fa,<\/li>\n<li>Dopravn\u00fa,<\/li>\n<li>Vecne &#8211; v\u00fdrobn\u00fa,<\/li>\n<li>Ostatn\u00e9.<\/li>\n<\/ul>\n<ol>\n<li><strong><em>Ak\u00e9 krit\u00e9ri\u00e1 klasifik\u00e1cie slu\u017eieb v po\u0161te pozn\u00e1te?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>1.syst\u00e9m zalo\u017een\u00fd na r\u00fdchlosti spracov\u00e1vania z\u00e1sielok, pod\u013ea ktor\u00e9ho mo\u017eno z\u00e1sielky roz\u010dleni\u0165 na:<\/p>\n<ol>\n<li>prednostn\u00e9 z\u00e1sielky, t.j. z\u00e1sielky prepravovan\u00e9 s prednos\u0165ou najr\u00fdchlej\u0161ou cestou \u010di u\u017e leteckou alebo pozemnou,<\/li>\n<li>neprednostn\u00e9, t.j. z\u00e1sielky, pre ktor\u00e9 si odosielate\u013e vybral ni\u017e\u0161iu sadzbu, \u010do predpoklad\u00e1 dlh\u0161iu dodaciu lehotu.<\/li>\n<\/ol>\n<p>2.syst\u00e9m zalo\u017een\u00fd na obsahu po\u0161tov\u00fdch z\u00e1sielok:<\/p>\n<ol>\n<li>Listy, l\u00edstky, bal\u00edky, &#8230;<\/li>\n<li>Reklamn\u00e9 adresovan\u00e9 z\u00e1sielky, slepeck\u00e9 z\u00e1sielky.<\/li>\n<\/ol>\n<ol start=\"21\">\n<li><strong><em>\u010co je to \u0161tatistick\u00e1 konkurencia?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Ke\u010f firmy s\u00fa porovn\u00e1van\u00e9 vzh\u013eadom na ich v\u00fdkony, pri\u010dom p\u00f4sobia v r\u00f4znych geografick\u00fdch lokalit\u00e1ch.<\/p>\n<ol start=\"22\">\n<li><strong><em>Charakterizujte oligopson<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li><em>Forma nedokonalej konkurencie<\/em><\/li>\n<li>Na strane dopytu<\/li>\n<li>Koncentrovan\u00fd oligopson = nieko\u013eko spotrebite\u013eov m\u00e1 kontrolu nad v\u00e4\u010d\u0161ou \u010das\u0165ou dopytu po ur\u010ditom tovare<\/li>\n<li>Diferencovan\u00fd oligopson = dopyt vytv\u00e1ra nieko\u013eko monops\u00f3nnych spotrebite\u013eov r\u00f4znych druhov tovarov<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"25\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa determinanty ponuky v po\u0161te a telekomunik\u00e1ci\u00e1ch?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>K hlavn\u00fdm determinantom ponuky v po\u0161te a telekomunik\u00e1ci\u00e1ch patria:<\/p>\n<ul>\n<li>Technol\u00f3gie vyu\u017e\u00edvan\u00e9 v transforma\u010dnom procese,<\/li>\n<li>N\u00e1klady v\u00fdrobn\u00fdch faktorov,<\/li>\n<li>O\u010dak\u00e1vania,<\/li>\n<li>Po\u010det subjektov v odvetv\u00ed,<\/li>\n<li>Ostatn\u00e9 substit\u00faty, v\u00fdrobky a slu\u017eby.<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"26\">\n<li><strong><em>Charakterizujte inverzn\u00e9 elasticitn\u00e9 pravidlo<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>vz\u0165ahuje sa na slu\u017eby<\/li>\n<li>rozdiel P a MC je inverzn\u00fd k elasticite dopytu<\/li>\n<\/ul>\n<p>Pravidlo inverznej elasticity a jeho aplik\u00e1cia v cenotvorbe po\u0161tov\u00fdch alebo telekomunika\u010dn\u00fdch slu\u017eieb je spojen\u00e1 s niektor\u00fdmi probl\u00e9mami a to:<\/p>\n<ul>\n<li>pravidlo sa vz\u0165ahuje na komodity, ktor\u00fdch dopyt je nez\u00e1visl\u00fd, t.j. koeficient kr\u00ed\u017eovej elasticity dopytu je rovn\u00fd nule.<\/li>\n<\/ul>\n<p>Pravidlo inverznej elasticity formuloval u\u017e v roku 1927 Ramsey a v priebehu sedemdesiatych rokov sa k nemu ekon\u00f3movia v s\u00favislosti s deregul\u00e1ciou niektor\u00fdch odvetv\u00ed vr\u00e1tili (Baumol, Bradford).<br \/>\nVych\u00e1dza z princ\u00edpov stanovenia Ramseyho optim\u00e1lnych cien a nasleduj\u00facich podmienok:<\/p>\n<ol>\n<li>medzn\u00e1 soci\u00e1lna u\u017eito\u010dnos\u0165 pr\u00edjmu je rovnak\u00e1 u v\u0161etk\u00fdch spotrebite\u013eov. Teda di = dj = d pre v\u0161etky i a j patriace do mno\u017einy spotrebite\u013eov C.<\/li>\n<li>cena ktorejko\u013evek po\u0161tovej, resp. telekomunika\u010dnej slu\u017eby neovplyv\u0148uje ve\u013ekos\u0165 v\u00fdstupu in\u00e9ho v\u00fdrobku \u010di slu\u017eby, ke\u010f sa cena odchy\u013euje od medzn\u00fdch n\u00e1kladov.<\/li>\n<li>Zmenen\u00e9 po\u0161tov\u00e9, resp. telekomunika\u010dn\u00e9 tarify nep\u00f4sobia na objem z\u00e1sielok, resp. objem prev\u00e1dzky, alebo nevyvol\u00e1vaj\u00fa in\u00e9 externality. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee tretia \u010das rovnice sa rovn\u00e1 nule.<\/li>\n<li>Oper\u00e1tor ovl\u00e1da cenami cel\u00fd trh dopytu po svojich slu\u017eb\u00e1ch. Preto miery zmien slu\u017eieb vzh\u013eadom na cenu sa rovnak\u00fa zodpovedaj\u00facim mieram zmien v trhovom dopyte,<\/li>\n<\/ol>\n<ol start=\"27\">\n<li><strong><em>Charakterizujte cenov\u00fd model LRAIC.<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>Long-Run Average Incremental Costs = dlhodob\u00e9 priemern\u00e9 pr\u00edrastkov\u00e9 n\u00e1klady<\/li>\n<\/ul>\n<p>Model vych\u00e1dza z my\u0161lienky priemern\u00fdch pr\u00edrastkov\u00fdch n\u00e1kladov v dlhodobom horizonte.<br \/>\nZaober\u00e1 sa p\u00f4soben\u00edm efekt\u00edvneho oper\u00e1tora, a modeluje jeho n\u00e1klady, ktor\u00e9 m\u00e1 najviac oproti situ\u00e1ci\u00ed, ke\u010f by \u017eiadne prepojenie neposkytovali- preto pr\u00edrastkov\u00e9 n\u00e1klady.<br \/>\nIde o met\u00f3du ktor\u00e1 nevych\u00e1dza z celkov\u00fdch n\u00e1kladov ur\u010dit\u00e9ho oper\u00e1tora, ale len z pr\u00edrastku jeho n\u00e1kladov, ktor\u00e9 pripadaj\u00fa na zaistenie slu\u017eby poskytovanej ostatn\u00fdm oper\u00e1torom, a to v dostato\u010dne dlhom \u010dasovom horizonte<\/p>\n<ol start=\"28\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa determinanty rozvoja infra\u0161trukt\u00fary<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Determinanty rozvoja v\u00fdrobnej infra\u0161trukt\u00fary:<\/p>\n<ul>\n<li>Charakter a rozmiestnenie obyvate\u013estva a podnikov v priestore<\/li>\n<li>Dynamika v\u00fdroby<\/li>\n<li>\u0160pecializ\u00e1cia a kooper\u00e1cia<\/li>\n<li>Region\u00e1lne vz\u0165ahy<\/li>\n<\/ul>\n<p>Determin\u00e1cia priepustnosti infra\u0161trukt\u00fary:<\/p>\n<ul>\n<li>Kapit\u00e1l<\/li>\n<li>Zamestnanci<\/li>\n<li>Vedecko-technick\u00fd rozvoj<\/li>\n<li>Podmienky financovania a stimulovania racionaliz\u00e1cie v\u00fdroby<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"29\">\n<li><strong>\u010co rozumieme pod univerz\u00e1lnou po\u0161tovou slu\u017ebou resp. pod po\u0161tovou v\u00fdhradou?<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Z\u00e1konom o po\u0161tov\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch boli v s\u00falade s odpor\u00fa\u010daniami smernice 97\/67\/EC a n\u00e1sledne smernice 2002\/39\/EC vyhraden\u00e9 pre poskytovate\u013ea univerz\u00e1lnej po\u0161tovej slu\u017eby takzvan\u00e9 vyhraden\u00e9 slu\u017eby ako jedin\u00e1 forma kompenz\u00e1cie za povinnos\u0165 poskytova\u0165 univerz\u00e1lnu po\u0161tov\u00fa slu\u017ebu. T\u00e1to vyhraden\u00e1 slu\u017eba mu vytv\u00e1ra dostato\u010dn\u00fd ekonomick\u00fd protip\u00f3l k jeho n\u00e1kladom s\u00favisiacim s poskytovan\u00edm univerz\u00e1lnej slu\u017eby v zmysle zachovania univerz\u00e1lnej slu\u017eby v po\u017eadovanom rozsahu a kvalite najm\u00e4 vo vidieckych a ekonomicky neefekt\u00edvnych lokalit\u00e1ch tak, aby jej poskytovate\u013e nebol ekonomicky zv\u00fdhodnen\u00fd vo\u010di t\u00fdm oper\u00e1torom, ktor\u00fd univerz\u00e1lnu po\u0161tov\u00fa slu\u017ebu neposkytuj\u00fa. V pr\u00edpade zru\u0161enie po\u0161tovej v\u00fdhrady, bude potrebn\u00e9 h\u013eada\u0165 in\u00e9 sp\u00f4soby kompenz\u00e1cie neprimeran\u00e9ho finan\u010dn\u00e9ho bremena, ktor\u00e9 by mohlo poskytovate\u013eovi univerz\u00e1lnej slu\u017eby vznikn\u00fa\u0165 z poskytovania univerz\u00e1lnej po\u0161tovej slu\u017eby.<br \/>\nPo\u0161tov\u00e1 v\u00fdhrada s\u00fa po\u0161tov\u00e9 slu\u017eby vyhraden\u00e9 len pre poskytovate\u013ea univerz\u00e1lnej slu\u017eby.<br \/>\nZ\u00e1kon ustanovuje, \u017ee obsahom po\u0161tovej v\u00fdhrady je vyberanie a distrib\u00facia<\/p>\n<ol>\n<li>Kore\u0161pondencie a reklamn\u00fdch adresovan\u00fdch z\u00e1sielok s hmotnos\u0165ou najviac 50 g<\/li>\n<li>Kore\u0161pondencie ur\u010denej do vlastn\u00fdch r\u00fak \u00fa\u010dastn\u00edkom s\u00fadnych konan\u00ed a konan\u00ed pred spr\u00e1vnymi org\u00e1nmi, \u010di\u017ee \u00faradn\u00e9 z\u00e1sielky.<\/li>\n<\/ol>\n<ol start=\"30\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 formy nedokonalej konkurencie na strane dopytu pozn\u00e1te?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Monopson = jeden spotrebite\u013e (firma) \u00faplne kontroluje dopyt po ur\u010ditom tovare (v\u00fdrobnom faktore)<br \/>\nDuopson = dvaja spotrebitelia \u00faplne kontroluj\u00fa dopyt po ur\u010ditom tovare<br \/>\nOligopson (koncentrovan\u00fd) = nieko\u013eko spotrebite\u013eov m\u00e1 kontrolu nad v\u00e4\u010d\u0161ou \u010das\u0165ou dopytu po ur\u010ditom tovare<br \/>\nOligopson (diferencovan\u00fd) = dopyt vytv\u00e1ra nieko\u013eko monops\u00f3nnych spotrebite\u013eov r\u00f4znych druhov tovarov<\/p>\n<ol start=\"31\">\n<li><strong><em>Charakterizujte oligopol s firmou barometer<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Jedna ved\u00faca firma na trhu s\u00edce neovl\u00e1da rozhoduj\u00faci podiel trhu, ale najlep\u0161ie reaguje na trhov\u00e9 podmienky a st\u00e1va sa postupne cenov\u00fdm vodcom<\/p>\n<ol start=\"32\">\n<li><strong><em>\u010co je to tarifa?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Pojem tarifa sa pou\u017e\u00edva na ohodnotenie v\u00fdkonov, ktor\u00e9 uspokojuj\u00fa potreby spolo\u010dnosti objemami pr\u00e1c a ktor\u00fdch jednotky s\u00fa v zna\u010dnej miere viazan\u00e9 na \u010das nutn\u00fd na uskuto\u010dnenie v\u00fdkonu. Ozna\u010denie tarifa sa pou\u017e\u00edva aj pre s\u00fabor sadzieb ur\u010dit\u00fdch podobn\u00fdch v\u00fdkonov. Na vyjadrenie hodnoty nejakej hodnoty v\u00fdkonu sa pou\u017e\u00edva pojem sadzba.<br \/>\nVyjadruje ceny v\u00fdkonov, ktor\u00e9 s\u00fa viazan\u00e9 na ich spotrebu. \/ vol\u00e1me a slu\u017ebu hne\u010f spotreb\u00favame\/<\/p>\n<ul>\n<li>pou\u017e\u00edva sa aj pre s\u00fabor sadzieb ur\u010dit\u00fdch podobn\u00fdch v\u00fdkonov\/ideme vlakom a plat\u00edme sadzbu, za I. triedu, za r\u00fdchlos\u0165, za miestenku a s\u00fa\u010dtom t\u00fdchto sadzieb dostaneme tarifu\/<\/li>\n<li>mal by by\u0165 jednoduch\u00e1 a zrozumite\u013en\u00e1<\/li>\n<li>mala by obmedzova\u0165 kr\u00ed\u017eov\u00e9 subvencovanie<\/li>\n<li>zabezpe\u010den\u00e1 relat\u00edvna st\u00e1los\u0165 ceny<\/li>\n<\/ul>\n<ol>\n<li><strong><em>Ak\u00e9 modely regul\u00e1cie ex-post pozn\u00e1te?<\/em><\/strong> cost plus, rate of return, price cap(cenova \u010diapka-max.cena)<\/li>\n<\/ol>\n<p>Z\u00e1sahy \u0161t\u00e1tu po vzniku skuto\u010dnosti \/ napr. V s\u00fa\u010dastnosti \u0161t\u00e1t musel vykona\u0165 opatrenia kv\u00f4li hospod\u00e1rskej kr\u00edze \/<br \/>\nModely \u2013 kvantitat\u00edvne, kvalitat\u00edvne a zmie\u0161an\u00e9<\/p>\n<ol start=\"34\">\n<li><strong><em>\u010co rozumiete pod ekonomicky opr\u00e1vnen\u00fdmi n\u00e1kladmi?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>N na obstaranie zodpovedaj\u00faceho mno\u017estva priameho a materi\u00e1lu, mzdov\u00e9 a ostatn\u00e9 osobn\u00e9 N, technologicky nevyhnutn\u00e9 priame a nepriame N a N obehu<br \/>\nPri ich posudzovan\u00ed sa vych\u00e1dza z v\u00fdvoja obvyklej \u00farovne t\u00fdchto N<\/p>\n<ol start=\"35\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa funkcie ceny?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Informa\u010dn\u00fa, stimula\u010dn\u00e1, distibu\u010dn\u00e1 \/ aloka\u010dn\u00e1, informa\u010dn\u00e1 \/<\/p>\n<ol start=\"36\">\n<li><strong><em>Charakterizujte premiest\u0148ovaciu \u010dinnos\u0165<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>obslu\u017en\u00fd charakter<\/li>\n<li>univerz\u00e1lnos\u0165 vz\u00e1jomn\u00fdch v\u00e4zieb so v\u0161etk\u00fdmi odvetviami n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva a v\u0161etk\u00fdmi \u010das\u0165ami \u0161t\u00e1tu i so zahrani\u010d\u00edm<\/li>\n<li>v\u0161eobecn\u00fd charakter potreby slu\u017eieb<\/li>\n<li>nevecn\u00fd charakter produkcie, z \u010doho vypl\u00fdva nemo\u017enos\u0165 vytv\u00e1rania z\u00e1sob produkcie po\u0161ty a telek.<\/li>\n<li>prejav z\u00e1kladn\u00e9ho efektu fungovania a rozvoja siet\u00ed mimo nich<\/li>\n<li>technick\u00e1 i technologick\u00e1 jednotnos\u0165 po\u0161tov\u00fdch a telekomunika\u010dn\u00fdch sieti<\/li>\n<li>sie\u0165ov\u00e1 technologick\u00e1 \u0161trukt\u00fara (technika a technol\u00f3gia v po\u0161tov\u00fdch a telekomunika\u010dn\u00fdch syst\u00e9moch je priestorovo, \u010dasovo a funk\u010dne nadv\u00e4zn\u00e1)<\/li>\n<li>n\u00e1roky na v\u00fdkony po\u0161ty a telek. zo strany verejnosti<\/li>\n<li>nutnos\u0165 proporcion\u00e1lneho rozmiestnenia po\u0161tov\u00fdch a telek. kapac\u00edt na \u00fazem\u00ed cel\u00e9ho \u0161t\u00e1tu<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"37\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa makroekonomick\u00e9 efekty informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>\u0160trukt\u00fara sektorov i trhov vzh\u013eadom na vyu\u017eitie priestoru, pr\u00e1ce, energie a zariaden\u00ed<\/li>\n<li>\u017divotnos\u0165 v\u00fdrobkov a slu\u017eieb, ich distrib\u00facia<\/li>\n<li>Spojenie medzi \u0161tandartiz\u00e1ciou a flexibilitou v\u00fdroby<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"38\">\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod \u0161tatistickou konkurenciou?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Ke\u010f firmy s\u00fa porovn\u00e1van\u00e9 vzh\u013eadom na ich v\u00fdkony, pri\u010dom p\u00f4sobia v r\u00f4znych lokalit\u00e1ch<br \/>\n\/ b\u00fdvame v ZA a vodu m\u00f4\u017eeme kupova\u0165 iba od stredoslovensk\u00fdch vod\u00e1rni \/<\/p>\n<ol start=\"39\">\n<li><strong><em>Charakterizujte koluz\u00edvny oligopol<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Trhov\u00e1 \u0161trukt\u00fara pri ktorej sa mal\u00fd po\u010det firiem \/nieko\u013eko oligopolistov\/ tajne dohodne a spolo\u010dne uskuto\u010d\u0148uj\u00fa svoje rozhodnutia<\/p>\n<ol start=\"40\">\n<li><strong><em>Charakterizujte model regul\u00e1cie zalo\u017een\u00fd na princ\u00edpe dra\u017eby (franchise \u2013 bidding) \u2013 jeho v\u00fdhody a nev\u00fdhody?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Spo\u010d\u00edva v organizovan\u00ed dra\u017eby, v ktorej existuj\u00face zariadenia, a teda aj koncesie na budovanie infra\u0161trukt\u00fary, m\u00f4\u017ee z\u00edska\u0165 len najlep\u0161\u00ed uch\u00e1dza\u010d. Vypl\u00fdvaj\u00fa z toho dve z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fdhody pre \u0161t\u00e1t, a to:<\/p>\n<ul>\n<li>Presn\u00fd odhad skuto\u010dn\u00fdch n\u00e1kladov\u00fdch, dopytov\u00fdch a ziskov\u00fdch funkci\u00ed pre dan\u00fd objekt,<\/li>\n<li>Odstr\u00e1nenie v\u0161etk\u00fdch nepovolen\u00fdch v\u00fdhod (kv\u00e1ziziskov).<\/li>\n<\/ul>\n<p>Model sa tak sna\u017e\u00ed vlastne vytvori\u0165 trh ex-ante, namiesto klasick\u00e9ho trhu ex-poste. Nev\u00fdhody spo\u010d\u00edvaj\u00fa hlavne v informa\u010dnej zabezpe\u010denosti odhadu margin\u00e1lneho realizovan\u00e9ho zisku.<\/p>\n<ol start=\"41\">\n<li><strong><em>Vymenujte met\u00f3dy a techniky sk\u00famania ekonomiky siet\u00ed.<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Techniky =anal\u00fdza, porovnanie, experiment<br \/>\nMet\u00f3dy=dedukcia, indik\u00e1cia, hrani\u010dn\u00e1 anal\u00fdza<\/p>\n<ol start=\"42\">\n<li><strong><em>Vymenujte z\u00e1kladn\u00e9 \u010dinnosti spojov<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>doteraj\u0161\u00ed v\u00fdvoj spojov t.j. \u0161trukt\u00farou a funkciami spojov v spolo\u010dnosti, \u0161t\u00e1tu a organiza\u010dn\u00fdmi typmi.<\/li>\n<li>perspekt\u00edvami \u010fal\u0161ieho rozvoja spojov a ich hlavn\u00fdmi determinantmi<\/li>\n<li>vz\u0165ahmi dopytu a ponuky v spojoch<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"43\">\n<li><strong><em>\u010co s\u00fa to slu\u017eby s pridanou hodnotou?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>VANS \u2013 s\u00fa to slu\u017eby, ktor\u00e9 s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na informa\u010dno- komunika\u010dnej platforme a umo\u017e\u0148uj\u00fa z\u00edskava\u0165 dodato\u010dn\u00e9 inform\u00e1cie<\/p>\n<ul>\n<li>typickou slu\u017ebou je email<\/li>\n<li>z\u00e1kladn\u00e1 vlastnos\u0165 slu\u017eby je prenos inform\u00e1cii<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"44\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 ekonomick\u00e9 funkcie \u0161t\u00e1tu?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Spo\u010d\u00edvaj\u00fa v podpore:<\/p>\n<ul>\n<li><em>efekt\u00edvnosti<\/em> \/vl\u00e1da ur\u010duje pravidl\u00e1, dane a poplatky firm\u00e1m, zabra\u0148uje monopoliz\u00e1cii a zne\u010dis\u0165ovaniu \u017eivot. Prostredia\/<\/li>\n<li><em>spravodlivosti<\/em> \/ vl\u00e1da rob\u00ed zmeny v rozde\u013eovan\u00ed d\u00f4chodkov, zmier\u0148uje d\u00f4chodkov\u00fa nerovnos\u0165 a vytv\u00e1ra soci\u00e1lne programy\/<\/li>\n<li><em>stability<\/em> \/vl\u00e1da zav\u00e1dza opatrenia na zn\u00ed\u017eenie nezamestnanosti, infl\u00e1cie a na podporu ekonomick\u00e9ho rastu\/<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"45\">\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod liberaliz\u00e1ciou trhu?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Prechod od priameho riadenia, ovplyv\u0148ovania vl\u00e1dou k syst\u00e9mu zalo\u017een\u00e9mu na konkurencii medzi jednotliv\u00fdmi subjektmi a odstr\u00e1nen\u00ed kvantitat\u00edvnych a dev\u00edzov\u00fdch obmedzen\u00ed ur\u010dit\u00e9ho rozsahu<\/p>\n<ol start=\"46\">\n<li><strong><em>\u010co s\u00fa to \u00faspory zo sortimentu?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Predstavuj\u00fa zn\u00ed\u017eenie jednotkov\u00fdch N v d\u00f4sledku poskytovania r\u00f4znych druhov slu\u017eieb prostredn\u00edctvom toho ist\u00e9ho zariadenia resp. technol\u00f3gie<\/p>\n<ol start=\"47\">\n<li><strong><em>Efekty deregul\u00e1cie<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>K hlavn\u00fdm efektom vypl\u00fdvaj\u00facim z deregul\u00e1cie patria:<\/p>\n<ul>\n<li>Efekty cenov\u00e9 \u2013 deregul\u00e1cia vedie pomerne r\u00fdchlo k zni\u017eovaniu cien v\u00fdrobkov a slu\u017eieb v dan\u00fdch odvetviach,<\/li>\n<li>Efekty lok\u00e1lne \u2013 zmena v sp\u00f4soboch obsluhy men\u0161\u00edch a izolovanej\u0161\u00edch lokal\u00edt,<\/li>\n<li>Efekty vstupu na trh \u2013 objavuj\u00fa sa na trhu \u00faplne nov\u00e9 firmy, subjekty, ktor\u00e9 s\u00fa zvy\u010dajne aj nosite\u013emi nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed,<\/li>\n<li>Efekty ziskov\u00e9,<\/li>\n<li>Efekty soci\u00e1lne \u2013 v nov\u00fdch konkuren\u010dn\u00fdch podmienkach sa men\u00ed vz\u0165ah k pracovn\u00edkom. Deregul\u00e1cia vedie \u010dasto k zv\u00fd\u0161eniu miezd a k zmen\u00e1m celkov\u00fdch pracovn\u00fdch podmienok,<\/li>\n<li>Zmeny koncentr\u00e1cie a vytv\u00e1ranie alianci\u00ed.<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"48\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa mikroekonomick\u00e9 efekty informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Zmeny podnikovej organiz\u00e1cie vzh\u013eadom na konfigur\u00e1ciu a riadenie v\u00fdrobn\u00fdch \u010dinnost\u00ed, pri\u010dom citliv\u00e9 na vyu\u017eitie informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed s\u00fa:<\/p>\n<ul>\n<li>v\u00fdroby<\/li>\n<li>marketingu<\/li>\n<li>z\u00e1sobovania<\/li>\n<\/ul>\n<p>Zmeny riadiacich \u0161trukt\u00far, ktor\u00e9 sa prejavuj\u00fa v zmen\u00e1ch<\/p>\n<ul>\n<li>n\u00e1kladov na koordin\u00e1ciu<\/li>\n<li>n\u00e1kladov na transakcie<\/li>\n<\/ul>\n<p>Zmeny podnikov\u00fdch informa\u010dn\u00fdch tokov, najm\u00e4 v spojitosti s funkciami<\/p>\n<ul>\n<li>kontroly<\/li>\n<li>logistiky<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"49\">\n<li><strong><em>Definujte trhov\u00fd dopyt<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Trhov\u00fd dopyt je s\u00fa\u010dtom individu\u00e1lnych dopytov jednotliv\u00fdch spotrebite\u013eov. Graficky ide o horizont\u00e1lny s\u00fa\u010det individu\u00e1lnych kriviek dopytu.<br \/>\nJe to dopyt v\u0161etk\u00fdch kupuj\u00facich po ur\u010ditom druhu produktu<\/p>\n<ol start=\"50\">\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod potenci\u00e1lnou konkurenciou?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Ozna\u010duje tak\u00fd stav, ke\u010f sie\u0165 m\u00f4\u017ee prev\u00e1dzkova\u0165 organiz\u00e1cia len na z\u00e1klade opr\u00e1vnenia<\/p>\n<ol start=\"51\">\n<li><strong><em>\u010co je to monopson?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Na strane dopytu = jeden spotrebite\u013e (firma) \u00faplne kontroluje dopyt po ur\u010ditom tovare (v\u00fdrobnom faktore)<\/p>\n<ol start=\"52\">\n<li><strong><em>Ak\u00e1 je z\u00e1kladn\u00e1 kriteri\u00e1lna funkcia p\u00f4sobnosti po\u0161ty a telekomunik\u00e1ci\u00ed?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Z klasifik\u00e1cie v\u00fdhod vypl\u00fdva, \u017ee z\u00e1kladnou kriteri\u00e1lnou funkciou p\u00f4sobnosti po\u0161ty a telekomunik\u00e1ci\u00ed je ekon\u00f3mia \u010dasu.<\/p>\n<ol start=\"53\">\n<li><strong><em>Charakterizujte monopolistick\u00fa konkurenciu<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Monopolistick\u00e1 konkurencia sa odli\u0161uje od dokonalej konkurencie najm\u00e4 t\u00fdm, \u017ee jednotliv\u00e9 firmy diferencuj\u00fa navz\u00e1jom svoje produkty. Vstup na trh je vo\u013en\u00fd a v ka\u017edom sektore hospod\u00e1rstva existuje viacero firiem.<br \/>\nP=ATC&gt;MC<br \/>\nP je cena<br \/>\nATC je celkov\u00e9 priemern\u00e9 n\u00e1klady<br \/>\nMC je hrani\u010dn\u00e9, margin\u00e1lne n\u00e1klady<br \/>\nAko typ \u0161trukt\u00fary trhu charakterizuje pr\u00edtomnos\u0165 viacer\u00fdch pred\u00e1vaj\u00facich, ktor\u00ed pon\u00fakaj\u00fa produkty, ktor\u00fa si si navz\u00e1jom bl\u00edzke, ale nie s\u00fa dokonal\u00fdmi substit\u00fatmi. Na tomto trhu m\u00f4\u017ee ma\u0165 ka\u017ed\u00e1 firma ur\u010dit\u00fd vplyv na cenu svojho produktu.<\/p>\n<ol start=\"54\">\n<li><strong><em>Logika regul\u00e1cie<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Ekon\u00f3movia vych\u00e1dzaj\u00fa pri zd\u00f4vod\u0148ovan\u00ed nutnosti regul\u00e1cie z viacer\u00fdch pr\u00ed\u010din, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1kladom regula\u010dn\u00fdch z\u00e1sahov v dan\u00fdch odvetviach. K hlavn\u00fdm pr\u00ed\u010din\u00e1m regula\u010dn\u00fdch z\u00e1konov patria:<\/p>\n<ul>\n<li><em>Zabr\u00e1ni\u0165 zneu\u017e\u00edvaniu monopolnej sily<\/em><\/li>\n<li><em>Existencia prirodzen\u00fdch monopolov<\/em>, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 dosahovan\u00edm \u00faspor z rozsahu a zo sortimentu. V pr\u00edpade spojov\u00fdch siet\u00ed aj \u00faspor\u00e1m zo siet\u00ed. \u00daspory sa premietaj\u00fa do dlhodobo klesaj\u00facej krivky priemern\u00fdch celkov\u00fdch n\u00e1kladov, pri\u010dom z\u00e1rove\u0148 medzn\u00e9 n\u00e1klady s\u00fa dlhodobo pod priemern\u00fdmi n\u00e1kladmi<\/li>\n<li><em>Po\u017eadovanie v\u0161eobecnosti slu\u017eby za \u201erozumn\u00fa\u201c cenu<\/em>, \u010do vedie ku kr\u00ed\u017eov\u00e9mu subvencovaniu. Je to mo\u017en\u00e9 zabezpe\u010di\u0165 len v tom pr\u00edpade, ak firma poskytuj\u00faca slu\u017ebu nie je vystaven\u00e1 cenovej konkurencii a mo\u017enosti vo\u013en\u00e9ho vstupu nov\u00fdch konkuren\u010dn\u00fdch firiem z in\u00fdch trhov. V opa\u010dnom pr\u00edpade bude firma poskytova\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00e9 slu\u017eby v z\u00e1vislosti od skuto\u010dn\u00fdch n\u00e1kladov<\/li>\n<li><em>Zabezpe\u010denie ochrany pred samovo\u013en\u00fdm z\u00e1nikom konkurencie<\/em>, \u010do vypl\u00fdva z existencie napr. spor z rozsahu, a ochrany spotrebite\u013eov.<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"55\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 s\u00fa princ\u00edpy cenotvorby v po\u0161te a telekomunik\u00e1ci\u00e1ch?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>cena za pr\u00edstup by mala vych\u00e1dza\u0165 z n\u00e1kladov- n\u00e1kladovo orientovan\u00e9 ceny<\/li>\n<li>cena za pr\u00edstup by nemala diskriminova\u0165 sp\u00f4soby, ktor\u00e9 redukuj\u00fa \u00fa\u010dinn\u00fa konkurenciu<\/li>\n<li>cena za pr\u00edstup by nemala ovplyv\u0148ova\u0165 zni\u017eovanie konkurencie na z\u00e1visl\u00fdch trhoch<\/li>\n<li>cena za pr\u00edstup by nemala ma\u0165 charakter pred\u00e1torskej ceny<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"56\">\n<li><strong><em>Definujte infra\u0161trukt\u00faru<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Pod t\u00fdmto pojmom rozumieme odvetvia, in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 s\u00fa nevyhnutn\u00fdm podkladom na zabezpe\u010denie plynul\u00e9ho chodu vlastnej v\u00fdroby v krajine (napr. doprava, po\u0161ta a telekomunik\u00e1cie, energetika, vodn\u00e9 hospod\u00e1rstvo, \u0161kolstvo, zdravotn\u00edctvo). Z metodick\u00e9ho h\u013eadiska sa e\u0161te infra\u0161trukt\u00fara \u010dlen\u00ed na v\u00fdrobn\u00fa (napr. doprava, energetika, po\u0161ta a telekomunik\u00e1cie) a soci\u00e1lnu (napr. \u0161kolstvo, zdravotn\u00edctvo).<br \/>\nPoskytuje slu\u017eby ako z\u00e1klad pre ak\u00fako\u013evek v\u00fdrobu a s\u00fa to ve\u013ek\u00e9 a n\u00e1kladn\u00e9 in\u0161tal\u00e1cie<br \/>\n&#8211; je spolo\u010dn\u00fd a integruj\u00faci z\u00e1klad pre ekon. \u010cinnos\u0165<\/p>\n<ol start=\"57\">\n<li><strong><em>Uve\u010fte predmet sk\u00famania ekonomiky spojov\u00e9ho podniku<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Analyzuje spr\u00e1vanie sa jednotliv\u00fdch subjektov, ktor\u00e9 poskytuj\u00fa jednotliv\u00e9 druhy spojov\u00fdch slu\u017eieb<br \/>\n\u010co produkova\u0165? Pre koho produkova\u0165? Ako produkova\u0165?<\/p>\n<ol start=\"58\">\n<li><strong><em>Charakterizujte pojem sie\u0165ov\u00fd trh a sie\u0165ov\u00fd z\u00e1kazn\u00edk<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p><em>Sie\u0165ov\u00fd trh<\/em> \u2013 priestor, v ktorom si jednotliv\u00e9 ekonomick\u00e9 subjekty vymie\u0148aj\u00fa v\u00fdsledky svojej \u010dinnosti. Z\u00e1rove\u0148 vyjadruje s\u00fahrn rozli\u010dn\u00fdch n\u00e1strojov, foriem, mechanizmov a soci\u00e1lno-ekonomick\u00fdch vz\u0165ahov, ktor\u00e9 t\u00fato v\u00fdmenu umo\u017e\u0148uj\u00fa<br \/>\n<em>Sie\u0165ov\u00fd z\u00e1kazn\u00edk<\/em> \u2013 jednotlivec, alebo organiza\u010dn\u00e1 jednotka, ktor\u00e1 rozhoduje o n\u00e1kupe, pou\u017e\u00edvan\u00ed alebo spotrebe produktu<\/p>\n<ol start=\"59\">\n<li><strong><em>Definujte \u00faspory zo sortimentu.<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Predstavuj\u00fa zn\u00ed\u017eenie jednotkov\u00fdch N v d\u00f4sledku poskytovania r\u00f4znych druhov slu\u017eieb prostredn\u00edctvom toho ist\u00e9ho zariadenia resp. technol\u00f3gie<\/p>\n<ol start=\"60\">\n<li><strong><em>Charakterizujte oligopol s dominantnou firmou<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Dominantn\u00e1 firma ovl\u00e1da rozhoduj\u00facu \u010das\u0165 trhu a zost\u00e1vaj\u00faca \u010das\u0165 je prenechan\u00e1 konkuren\u010dn\u00fdm mal\u00fdm firm\u00e1m<\/p>\n<ol start=\"61\">\n<li><strong><em>Definujte d\u00f4chodkov\u00fa elasticitu dopytu (vzorec, vysvetlenie, slovne).<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>vyjadruje zmenu D, kt. je sp\u00f4soben\u00e1 zmenou prijm\u00fa<\/li>\n<\/ul>\n<p>Y- pr\u00edjme (d\u00f4chodok)<br \/>\nEd=Y1-Y0\/<br \/>\nY12Y0\/2<\/p>\n<ol start=\"62\">\n<li><strong><em>Uve\u010fte z\u00e1kladn\u00e9 v\u00fdhody a nev\u00fdhody modelu price-cap?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Model price-cap \u2013 jeho podstata spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee pr\u00edrastok tarify m\u00e1 automaticky zodpoveda\u0165 \u010dist\u00e9mu pr\u00edrastku o\u010dak\u00e1vanej produktivity a efektivity. Z\u00e1kladn\u00e9 ohrani\u010denie modelu spo\u010d\u00edva v mno\u017estve nutn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed pre stanovenie \u00farovne o\u010dak\u00e1van\u00e9ho zv\u00fd\u0161enia produktivity. Obdobie pre stanoven\u00fd strop (cap) od toho priamo z\u00e1vis\u00ed a je zrejm\u00e9, \u017ee sa m\u00f4\u017ee ne\u00famerne predl\u017eova\u0165.<br \/>\n<em>V\u00fdhody<\/em> modelu spo\u010d\u00edvaj\u00fa najm\u00e4 v mo\u017enosti obmedzi\u0165 straty v d\u00f4sledku nekompetentnosti, prij\u00edmania ne\u00famern\u00e9ho rizika a nedostato\u010dnej stimul\u00e1cie zvy\u0161ovania efekt\u00edvnosti, t.j. inova\u010dnej aktivity organiz\u00e1ci\u00ed.<br \/>\nJe v\u0161ak nutn\u00e9 zd\u00f4razni\u0165, \u017ee \u017eiadna regulovan\u00e1 cena nem\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165, aby monopol dosiahol minim\u00e1lne priemern\u00e9 n\u00e1klady. Z\u00e1rove\u0148 na dosiahnutie kompenz\u00e1cie str\u00e1t trhu m\u00f4\u017ee by\u0165 potrebn\u00e1 podpora, resp. kompenz\u00e1cia str\u00e1t.<\/p>\n<ol start=\"63\">\n<li><strong><em>\u010co vyjadruj\u00fa n\u00e1klady kapit\u00e1lu a ako sa vypo\u010d\u00edtavaj\u00fa?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>\u2013 N podniku na z\u00edskanie a viazanie jednotkov\u00fdch zlo\u017eiek kapitalu<br \/>\nVzorec Nk=Nvk*Kv\/Kv+Kc + Nck*Kc\/Kv+Kc<\/p>\n<ol start=\"64\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 cenov\u00e9 modely pre telekomunika\u010dn\u00e9 slu\u017eby pozn\u00e1te<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>plne distibuovan\u00e9 N FDC<\/li>\n<li>plne alokovan\u00e9 N FAC<\/li>\n<li>kr\u00e1tkodob\u00e9 dodatkov\u00e9 N SRIC<\/li>\n<li>dlhodob\u00e9 dodatkov\u00e9 N LRIC alebo dlhodob\u00e9 priemern\u00e9 dodatkov\u00e9 N LRAIC<\/li>\n<li>celkov\u00e9 dlhodob\u00e9 dodatkov\u00e9 N na slu\u017ebu TSLRIC<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>Definujte predmet ekonomiky siet\u00ed.<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Ekonomika siet\u00ed sk\u00fama spolo\u010dn\u00e9 prvky, spolo\u010dn\u00e9 prejavy p\u00f4sobenia ekonomick\u00fdch z\u00e1konov, z\u00e1konitost\u00ed v sie\u0165ov\u00fdch syst\u00e9moch zameran\u00fdch na prenos spr\u00e1v a inform\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>Ak\u00e9 determinanty rozvoja v\u00fdrobnej infra\u0161trukt\u00fary pozn\u00e1te?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Determinanty rozvoja v\u00fdrobnej infra\u0161trukt\u00fary:<\/p>\n<ul>\n<li>Charakter a rozmiestnenie obyvate\u013estva a podnikov v priestore<\/li>\n<li>Dynamika v\u00fdroby<\/li>\n<li>\u0160pecializ\u00e1cia a kooper\u00e1cia<\/li>\n<li>Region\u00e1lne vz\u0165ahy<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"67\">\n<li><strong><em>Uve\u010fte prvky dynamizuj\u00face konkurenciu<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod pojmom elektronick\u00e1 komunika\u010dn\u00e1 slu\u017eba?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Pod t\u00fdmto pojmom rozumieme slu\u017ebu obvykle poskytovan\u00fa za \u00fahradu, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva \u00faplne alebo preva\u017ene v prenose sign\u00e1lov v sie\u0165ach, vr\u00e1tane telekomunika\u010dn\u00fdch slu\u017eieb a prenosov\u00fdch slu\u017eieb v sie\u0165ach pou\u017e\u00edvan\u00fdch na rozhlasov\u00e9 a telev\u00edzne vysielanie. Slu\u017eba nie je poskytovanie obsahu ani redak\u010dn\u00fd doh\u013ead nad obsahom pren\u00e1\u0161an\u00fd pomocou siet\u00ed a slu\u017eieb a nezah\u0155\u0148a slu\u017eby informa\u010dnej spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 nespo\u010d\u00edvaj\u00fa \u00faplne alebo preva\u017ene v prenose sign\u00e1lov sie\u0165ami.<\/p>\n<ol start=\"69\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 efekty informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed na \u00farovni makroekonomickej pozn\u00e1te?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>\u0161trukt\u00fara sektorov i trhov vzh\u013eadom na vyu\u017eitie priestoru, pr\u00e1ce, energie a zariaden\u00ed,<\/li>\n<li>\u017eivotnos\u0165 v\u00fdrobkov a slu\u017eieb, ich distrib\u00facia,<\/li>\n<li>spojenie medzi \u0161tandardiz\u00e1ciou a flexibilitou v\u00fdroby,<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"70\">\n<li><strong><em>Definujte d\u00f4chodkov\u00fa elasticitu dopytu?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>D\u00f4chodkov\u00e1 pru\u017enos\u0165 vyjadruje zmenu dopytu sp\u00f4soben\u00fa zmenou d\u00f4chodku. Z rozborov vypl\u00fdva, \u017ee d\u00f4chodkov\u00e1 elasticita je pri jednotliv\u00fdch po\u0161tov\u00fdch a telekomunika\u010dn\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch ve\u013emi rozdielna. N\u00edzka d\u00f4chodkov\u00e1 elasticita je typick\u00e1 pre z\u00e1kladn\u00e9 slu\u017eby po\u0161ty, najm\u00e4 skupinu oby\u010dajn\u00fdch listov\u00fdch z\u00e1sielok. Vy\u0161\u0161ia d\u00f4chodkov\u00e1 elasticita je zrejm\u00e1 u nov\u00fdch telekomunika\u010dn\u00fdch slu\u017eieb, napr. telematick\u00fdch, u pripojenia na bunkov\u00fa r\u00e1diotelef\u00f3nnu sie\u0165.<br \/>\nVzorec:<br \/>\nD\u00f4chodkov\u00e1 elasticita v bode Obl\u00fakov\u00e1 elasticita<\/p>\n<ul>\n<li>Podradn\u00e9 (inferi\u00f3rne) statky: E<sub>DI<\/sub>&lt;0<\/li>\n<li>Norm\u00e1lne statky: E<sub>DI<\/sub>&gt;0\n<ul>\n<li>Norm\u00e1lne statky nevyhnutn\u00e9 k \u017eivotu: E<sub>DI<\/sub>&lt;1<\/li>\n<li>Norm\u00e1lne luxusn\u00e9 statky: E<sub>DI<\/sub>&gt;1<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"71\">\n<li><strong><em>Charakterizujte dokonal\u00fa konkurenciu?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Dokonal\u00e1 konkurencia je odborn\u00fd ekonomick\u00fd term\u00edn, vz\u0165ahuj\u00faci sa na trh, na ktorom \u017eiadna firma ani \u017eiadny spotrebite\u013e nedosahuje tak\u00fa ve\u013ekos\u0165, aby mohli sami ovplyv\u0148ova\u0165 trhov\u00fa cenu. Ak na v\u0161etk\u00fdch trhoch p\u00f4sobia princ\u00edpy dokonalej konkurencie, potom trhy zabezpe\u010dia v\u00fdrobu efekt\u00edvneho s\u00faboru v\u00fdstupov pomocou najefekt\u00edvnej\u0161\u00edch techn\u00edk a s pou\u017eit\u00edm minim\u00e1lnych vstupov. Dokonalo konkuren\u010dn\u00e9 odvetvie sa vyzna\u010duje nieko\u013ek\u00fdmi charakteristikami, ku ktor\u00fdm patr\u00ed najm\u00e4:<\/p>\n<ul>\n<li>Na trhu p\u00f4sob\u00ed ve\u013ea firiem,<\/li>\n<li>Identick\u00e9, homog\u00f3nne produkty,<\/li>\n<li>Dokonal\u00e1 informovanos\u0165,<\/li>\n<li>Dobrovo\u013en\u00e1 delite\u013enos\u0165 produktu,<\/li>\n<li>N\u00edzke alebo \u017eiadne bari\u00e9ry vstupu na trh,<\/li>\n<li>Identick\u00e1 \u00farove\u0148 informovanosti.<\/li>\n<\/ul>\n<ol>\n<li><strong><em>Charakterizujte model FAC, na \u010dom je zalo\u017een\u00fd?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Met\u00f3da plne alokovan\u00fdch n\u00e1kladov \u2013 FAC = Fully Allocated Costs \u2013 prip\u00fa\u0161\u0165a pln\u00fa \u00fahradu n\u00e1kladov oper\u00e1tora, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 s prepojen\u00edm a ktor\u00e9 mal v minulosti, bez oh\u013eadu na to, \u010di s\u00fa to n\u00e1klady primeran\u00e9 alebo nie.<br \/>\nZ\u00e1kladn\u00fdm predpokladom tejto met\u00f3dy je rozpo\u010d\u00edtanie v\u0161etk\u00fdch n\u00e1kladov oper\u00e1tora na predpokladan\u00fd objem min\u00fat. Z toho sa \u010falej z\u00edska ur\u010dit\u00e1 \u010diastka pripadaj\u00faca na 1 min., ktor\u00fa za\u010dne oper\u00e1tor po\u017eadova\u0165 od in\u00e9ho oper\u00e1tora za ukon\u010denie 1 min\u00faty hovoru vo svojej sieti. Je tu v\u0161ak 1 probl\u00e9m \u2013 ako sa maj\u00fa n\u00e1klady po\u010d\u00edta\u0165? Maj\u00fa by\u0165 zapo\u010d\u00edtan\u00e9 historick\u00e9 n\u00e1klady, v cen\u00e1ch platn\u00fdch v dobe ich vynalo\u017eenia? Alebo ceny s\u00fa\u010dasn\u00e9, t.j. ceny za ktor\u00e9 by sa rovnak\u00e9 rie\u0161enie dalo z\u00edska\u0165 v s\u00fa\u010dasnosti at\u010f. Podstatnou vlastnos\u0165ou tejto met\u00f3dy je aj to, \u017ee sa nezauj\u00edma o spr\u00e1vnos\u0165 parametrov z\u00edskan\u00e9ho rie\u0161enia, ani o efekt\u00edvnos\u0165 \u010di neefekt\u00edvnos\u0165 vynalo\u017een\u00fdch invest\u00edci\u00ed a naraz ich zapo\u010d\u00edtava do celkov\u00e9ho s\u00fa\u010dtu v\u00fdsledn\u00fdch cien. Hlavn\u00fdm nedostatkom met\u00f3dy FAC je nedostato\u010dn\u00e1 defin\u00edcia, \u010do v\u0161etko sa m\u00e1 zapo\u010d\u00edta\u0165 do \u201eplne alokovan\u00fdch\u201c n\u00e1kladov. V\u0161eobecne sa ber\u00fa do \u00favahy priame aj nepriame n\u00e1klady, ktor\u00e9 s\u00fa spolo\u010dn\u00e9 aj pre \u010fal\u0161ie slu\u017eby poskytovan\u00e9 dan\u00fdm oper\u00e1torom, pri\u010dom je st\u00e1le mo\u017en\u00e9 ich ur\u010dit\u00fdm sp\u00f4sobom rozpo\u010d\u00edta\u0165.<\/p>\n<ol start=\"73\">\n<li><strong><em>Charakterizujte logiku regul\u00e1cie.<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Ekon\u00f3movia vych\u00e1dzaj\u00fa pri zd\u00f4vod\u0148ovan\u00ed nutnosti regul\u00e1cie z viacer\u00fdch pr\u00ed\u010din, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1kladom regula\u010dn\u00fdch z\u00e1sahov v dan\u00fdch odvetviach. K hlavn\u00fdm pr\u00ed\u010din\u00e1m regula\u010dn\u00fdch z\u00e1konov patria:<\/p>\n<ul>\n<li>Zabr\u00e1ni\u0165 zneu\u017e\u00edvaniu monopolnej sily<\/li>\n<li>Existencia prirodzen\u00fdch monopolov, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 dosahovan\u00edm \u00faspor z rozsahu a zo sortimentu. V pr\u00edpade spojov\u00fdch siet\u00ed aj \u00faspor\u00e1m zo siet\u00ed. \u00daspory sa premietaj\u00fa do dlhodobo klesaj\u00facej krivky priemern\u00fdch celkov\u00fdch n\u00e1kladov, pri\u010dom z\u00e1rove\u0148 medzn\u00e9 n\u00e1klady s\u00fa dlhodobo pod priemern\u00fdmi n\u00e1kladmi<\/li>\n<li>Po\u017eadovanie v\u0161eobecnosti slu\u017eby za \u201erozumn\u00fa\u201c cenu, \u010do vedie ku kr\u00ed\u017eov\u00e9mu subvencovaniu. Je to mo\u017en\u00e9 zabezpe\u010di\u0165 len v tom pr\u00edpade, ak firma poskytuj\u00faca slu\u017ebu nie je vystaven\u00e1 cenovej konkurencii a mo\u017enosti vo\u013en\u00e9ho vstupu nov\u00fdch konkuren\u010dn\u00fdch firiem z in\u00fdch trhov. V opa\u010dnom pr\u00edpade bude firma poskytova\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00e9 slu\u017eby v z\u00e1vislosti od skuto\u010dn\u00fdch n\u00e1kladov<\/li>\n<li>Zabezpe\u010denie ochrany pred samovo\u013en\u00fdm z\u00e1nikom konkurencie, \u010do vypl\u00fdva z existencie napr. spor z rozsahu, a ochrany spotrebite\u013eov.<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"74\">\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod nedelite\u013en\u00fdmi statkami?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Nedelite\u013en\u00e9 statky \u2013 nerivalitn\u00e9<\/p>\n<ul>\n<li>Vyl\u00fa\u010dite\u013en\u00e9 = \u201eklubov\u00e9\u201c statky (napr. medzimestsk\u00e9 r\u00fdchlostn\u00e9 komunik\u00e1cie, dia\u013enice, k\u00e1blov\u00e1 telev\u00edzia)<\/li>\n<li>Nevyl\u00fa\u010dite\u013en\u00e9 = verejn\u00e9 statky (napr. \u0161t\u00e1tne rozhlasov\u00e9 vysielanie, \u0161t\u00e1tne cesty)<\/li>\n<\/ul>\n<p>Nedelite\u013en\u00e9 (nerivalitn\u00e9) \u2013 ak jedna osoba vyu\u017e\u00edvaj\u00fac slu\u017eby poskytovan\u00e9 verejn\u00fdmi statkami nezbavuje in\u00fdch mo\u017enosti vyu\u017e\u00edvania t\u00fdchto statkov. Nedelite\u013enos\u0165 je dan\u00e1 t\u00fdm, \u017ee nech tento statok spotrebov\u00e1va ktoko\u013evek, nem\u00e1 jeho spotreba \u017eiadny vplyv na to, ak\u00e9 mno\u017estvo tohto statku m\u00f4\u017eu spotrebova\u0165 ostatn\u00ed.<\/p>\n<ol start=\"75\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 funkcie determinanty priepustnosti infra\u0161trukt\u00fary pozn\u00e1te?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Determin\u00e1cia priepustnosti infra\u0161trukt\u00fary:<\/p>\n<ul>\n<li>Kapit\u00e1l<\/li>\n<li>Zamestnanci<\/li>\n<li>Vedecko-technick\u00fd rozvoj<\/li>\n<li>Podmienky financovania a stimulovania racionaliz\u00e1cie v\u00fdroby<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"76\">\n<li><strong><em>Charakterizujte sie\u0165ov\u00fd trh<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>Z\u00e1kazn\u00edka, \u00fa\u010dastn\u00edka siete je nevyhnutn\u00e9 presne identifikova\u0165 vzh\u013eadom na jeho \u0161pecifick\u00e9 po\u017eiadavky<\/li>\n<li>Sie\u0165ov\u00fd z\u00e1kazn\u00edk, sie\u0165ov\u00e1 spotreba (kreditn\u00e9 karty, telemarketing, videotext)<\/li>\n<li>&#8222;Kv\u00e1zi trh&#8220; (uzavret\u00e9 u\u017e\u00edvate\u013esk\u00e9 skupiny, napr. podnikov\u00e9 siete, \u010dasti videotextu)<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"77\">\n<li><strong><em>Charakterizujte univerz\u00e1lnu po\u0161tov\u00fa slu\u017ebu.<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Z\u00e1konom o po\u0161tov\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch boli v s\u00falade s odpor\u00fa\u010daniami smernice 97\/67\/EC a n\u00e1sledne smernice 2002\/39\/EC vyhraden\u00e9 pre poskytovate\u013ea univerz\u00e1lnej po\u0161tovej slu\u017eby takzvan\u00e9 vyhraden\u00e9 slu\u017eby ako jedin\u00e1 forma kompenz\u00e1cie za povinnos\u0165 poskytova\u0165 univerz\u00e1lnu po\u0161tov\u00fa slu\u017ebu. T\u00e1to vyhraden\u00e1 slu\u017eba mu vytv\u00e1ra dostato\u010dn\u00fd ekonomick\u00fd protip\u00f3l k jeho n\u00e1kladom s\u00favisiacim s poskytovan\u00edm univerz\u00e1lnej slu\u017eby v zmysle zachovania univerz\u00e1lnej slu\u017eby v po\u017eadovanom rozsahu a kvalite najm\u00e4 vo vidieckych a ekonomicky neefekt\u00edvnych lokalit\u00e1ch tak, aby jej poskytovate\u013e nebol ekonomicky zv\u00fdhodnen\u00fd vo\u010di t\u00fdm oper\u00e1torom, ktor\u00fd univerz\u00e1lnu po\u0161tov\u00fa slu\u017ebu neposkytuj\u00fa. V pr\u00edpade zru\u0161enie po\u0161tovej v\u00fdhrady, bude potrebn\u00e9 h\u013eada\u0165 in\u00e9 sp\u00f4soby kompenz\u00e1cie neprimeran\u00e9ho finan\u010dn\u00e9ho bremena, ktor\u00e9 by mohlo poskytovate\u013eovi univerz\u00e1lnej slu\u017eby vznikn\u00fa\u0165 z poskytovania univerz\u00e1lnej po\u0161tovej slu\u017eby.<\/p>\n<ol start=\"78\">\n<li><strong><em>Ak\u00e9 efekty informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed na \u00farovni mikroekonomickej pozn\u00e1te.<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>zmeny podnikovej organiz\u00e1cie vzh\u013eadom na konfigur\u00e1ciu a riadenie v\u00fdrobn\u00fdch \u010dinnost\u00ed, pri\u010dom v\u00fdrazne citliv\u00e9 na vyu\u017eitie informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed s\u00fa oblasti:<\/li>\n<li>v\u00fdroby<\/li>\n<li>marketingu<\/li>\n<li>z\u00e1sobovania<\/li>\n<li>zmeny riadiacich \u0161trukt\u00far, ktor\u00e9 sa prejavuj\u00fa v zmen\u00e1ch:<\/li>\n<li>n\u00e1kladov na koordin\u00e1ciu, t. j. hierarchick\u00e1 str\u00e1nka,<\/li>\n<li>n\u00e1kladov na transakcie, t. j. vonkaj\u0161ie prejavy podniku na trhu<\/li>\n<li>zmeny podnikov\u00fdch informa\u010dn\u00fdch tokov, najm\u00e4 v spojitosti s funkciami<\/li>\n<li>kontroly &#8211; preva\u017ene jednosmern\u00e9 toky s ni\u017e\u0161ou frekvenciou. Jej v\u00fdznam rastie so zvy\u0161uj\u00facim sa stup\u0148om centraliz\u00e1cie riadenia a so zvy\u0161uj\u00facou sa diverzifik\u00e1ciou v\u00fdroby,<\/li>\n<li>logistiky &#8211; kde s\u00fa obsiahnut\u00e9 toky inputov a outputov v\u00fdroby.<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"79\">\n<li><strong><em>Definujte kr\u00ed\u017eov\u00fa elasticitu dopytu.<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>v bode: Obl\u00fakov\u00e1 elasticita:<\/p>\n<ul>\n<li>E<sub>C <\/sub><em>&gt; <\/em>0 uva\u017eovan\u00e9 statky s\u00fa substit\u00faty, substitu\u010dn\u00fd efekt preva\u017euje nad d\u00f4chodkov\u00fdm<\/li>\n<li>E<sub>C<\/sub><em> &lt;<\/em>0 sk\u00faman\u00e9 statky s\u00fa komplementy, d\u00f4chodkov\u00fd efekt preva\u017euje nad substitu\u010dn\u00fdm<\/li>\n<li>E<sub>C<\/sub><em> = <\/em>0 statky s\u00fa nez\u00e1visl\u00e9.<\/li>\n<\/ul>\n<ol>\n<li><strong>Charakterizujte monopolistick\u00fa konkurenciu.<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Monopolistick\u00e1 konkurencia sa odli\u0161uje od dokonalej konkurencie najm\u00e4 t\u00fdm, \u017ee jednotliv\u00e9 firmy diferencuj navz\u00e1jom svoje produkty. Vstup na trh je vo\u013en\u00fd a v ka\u017edom sektore hospod\u00e1rstva existuje viacero firiem.<br \/>\nP=ATC&gt;MC<br \/>\nP je cena<br \/>\nATC je celkov\u00e9 priemern\u00e9 n\u00e1klady<br \/>\nMC je hrani\u010dn\u00e9, margin\u00e1lne n\u00e1klady<br \/>\nAko typ \u0161trukt\u00fary trhu charakterizuje pr\u00edtomnos\u0165 viacer\u00fdch pred\u00e1vaj\u00facich, ktor\u00ed pon\u00fakaj\u00fa produkty, ktor\u00fa si si navz\u00e1jom bl\u00edzke, ale nie s\u00fa dokonal\u00fdmi substit\u00fatmi. Na tomto trhu m\u00f4\u017ee ma\u0165 ka\u017ed\u00e1 firma ur\u010dit\u00fd vplyv na cenu svojho produktu.<\/p>\n<ol start=\"81\">\n<li><strong><em>Charakterizujte model LRAIC, na \u010dom je zalo\u017een\u00fd<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>Long-Run Average Incremental Costs = dlhodob\u00e9 priemern\u00e9 pr\u00edrastkov\u00e9 n\u00e1klady<\/li>\n<\/ul>\n<p>Model vych\u00e1dza z my\u0161lienky priemern\u00fdch pr\u00edrastkov\u00fdch n\u00e1kladov v dlhodobom horizonte.<br \/>\nZaober\u00e1 sa p\u00f4soben\u00fdm efekt\u00edvneho oper\u00e1tora, a modeluje jeho n\u00e1klady, ktor\u00e9 m\u00e1 najviac oproti situ\u00e1ci\u00ed, ke\u010f by \u017eiadne prepojenie neposkytovali- preto pr\u00edrastkov\u00e9 n\u00e1klady.<br \/>\nIde o met\u00f3du ktor\u00e1 nevych\u00e1dza z celkov\u00fdch n\u00e1kladov ur\u010dit\u00e9ho oper\u00e1tora, ale len z pr\u00edrastku jeho n\u00e1kladov, ktor\u00e9 pripadaj\u00fa na zaistenie slu\u017eby poskytovanej ostatn\u00fdm oper\u00e1torom, a to v dostato\u010dne dlhom \u010dasovom horizonte<\/p>\n<ol start=\"82\">\n<li><strong><em>Na \u010dom je zalo\u017een\u00e9 ur\u010denie primeranej miery n\u00e1vratnosti vlo\u017een\u00e9ho kapit\u00e1lu?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Primeran\u00e1 miera n\u00e1vratnosti vlo\u017een\u00e9ho kapit\u00e1lu sa stanov\u00ed met\u00f3dou v\u00e1\u017een\u00e9ho priemeru n\u00e1kladu kapit\u00e1lu (WACC) pod\u013ea nasleduj\u00faceho vzorca:<br \/>\n<strong>WACC = <\/strong> pri\u010dom: r<sub>e<\/sub> =<br \/>\n<strong><br \/>\n<\/strong>r<sub>e<\/sub> = n\u00e1klad vlastn\u00e9hokapit\u00e1lu r<sub>rf<\/sub> = v\u00fdnosnos\u0165 bezrizikovej invest\u00edcie<br \/>\nr<sub>d<\/sub> = n\u00e1klad cudzieho kapit\u00e1lu \u03b2 = beta koeficient telekomunika\u010dn\u00e9ho trhu<br \/>\nE = objem vlastn\u00e9ho kapit\u00e1lu r<sub>m<\/sub> = v\u00fdnosnos\u0165 trhu<br \/>\nD = objem cudzieho kapit\u00e1lu<br \/>\nt = sadzba dane z pr\u00edjmu<\/p>\n<ol start=\"83\">\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod nevyl\u00fa\u010dite\u013en\u00fdmi statkami?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<table width=\"95%\">\n<tbody>\n<tr>\n<td width=\"34%\"><strong>Typ produktu &#8211; statku<\/strong><\/td>\n<td width=\"65%\"><strong>nevyl\u00fa\u010dite\u013en\u00e9<\/strong><\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td width=\"34%\">Delite\u013en\u00e9 (rivalitn\u00e9)<\/td>\n<td width=\"65%\">spolo\u010dne vlastnen\u00e9 statky (t.j. miestne komunik\u00e1cie)<\/td>\n<\/tr>\n<tr>\n<td width=\"34%\">Nedelite\u013en\u00e9 (nerivalitn\u00e9)<\/td>\n<td width=\"65%\">verejn\u00e9 statky (t.j. \u0161t\u00e1tne rozhlasov\u00e9 vysielanie, \u0161t\u00e1tne cesty)<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n<p>Nevyl\u00fa\u010dite\u013en\u00e9 (neexkluz\u00edvne) \u2013 ke\u010f subjekt spotrebov\u00e1va slu\u017eby poskytovan\u00e9 verejn\u00fdmi statkami, je nemo\u017en\u00e9 obmedzi\u0165 tieto subjekty v ich spotrebe t\u00fdchto statkov, alebo je to osobitne n\u00e1kladn\u00e9.<\/p>\n<ol start=\"84\">\n<li><strong><em>Charakterizujte odvetvov\u00fa klasifik\u00e1ciu \u010dinnost\u00ed<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Z h\u013eadiska charakteru rozli\u0161ujeme v po\u0161te a telekomunik\u00e1ci\u00e1ch \u010dinnosti:<\/p>\n<ul>\n<li>Premiest\u0148ovaciu,<\/li>\n<li>Obchodn\u00fa,<\/li>\n<li>Pri obehu pe\u0148az\u00ed,<\/li>\n<li>Obstar\u00e1vate\u013esk\u00fa,<\/li>\n<li>Dopravn\u00fa,<\/li>\n<li>Vecne \u2013 v\u00fdrobn\u00fa,<\/li>\n<li>Ostatn\u00e9.<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"85\">\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod pojmom \u201ekv\u00e1zi trh\u201c?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Z poh\u013eadu ekonomickej te\u00f3rie pri presne smerovanej ponuke a spotrebe dan\u00e9ho produktu ide o ur\u010dit\u00e9 zlyhanie trhu, t. zn. \u017ee nedoch\u00e1dza k priamej konfront\u00e1cii ponuky a dopytu na trhu. V pr\u00edpade sie\u0165ov\u00e9ho trhu hovor\u00edme o vytv\u00e1ran\u00ed &#8222;kv\u00e1zi trhu&#8220;. Na takomto trhu sa stret\u00e1vame s potenci\u00e1lnou konkurenciou a \u0161tatistickou konkurenciou. Potenci\u00e1lna konkurencia ozna\u010duje tak\u00fd stav, ke\u010f sie\u0165 m\u00f4\u017ee prev\u00e1dzkova\u0165 organiz\u00e1cia len na z\u00e1klade opr\u00e1vnenia. \u0160tatistick\u00e1 konkurencia &#8211; ke\u010f firmy s\u00fa porovn\u00e1van\u00e9 vzh\u013eadom na ich v\u00fdkony, pri\u010dom p\u00f4sobia v r\u00f4znych lokalit\u00e1ch.<\/p>\n<ol start=\"86\">\n<li><strong><em>Charakterizujte po\u0161tov\u00e9 slu\u017eby<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>K slu\u017eb\u00e1m poskytovan\u00fdm po\u0161tou patria:<\/p>\n<ul>\n<li><em>klasick\u00e9 po\u0161tov\u00e9 slu\u017eby<\/em>, t.j. pod\u00e1vanie, preprava a dod\u00e1vanie listov\u00fdch a bal\u00edkov\u00fdch z\u00e1sielok r\u00f4znych kateg\u00f3ri\u00ed, doprava nov\u00edn a \u010dasopisov, zvl\u00e1\u0161tne slu\u017eby vzh\u013eadom na osobitn\u00e9 zaobch\u00e1dzanie so z\u00e1sielkami,<\/li>\n<li><em>pe\u0148a\u017en\u00e9 slu\u017eby<\/em>, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148aj\u00fa okrem pouk\u00e1\u017ekovej slu\u017eby aj bankov\u00e9 a sporite\u013eni\u010dn\u00e9 slu\u017eby,<\/li>\n<li><em>obstar\u00e1vate\u013esk\u00e9 slu\u017eby<\/em>, ktor\u00e9 zabezpe\u010duj\u00fa styk medzi in\u0161tit\u00faciami a ich klientami. S\u00fa to napr. d\u00f4chodkov\u00e1 slu\u017eba, inkaso r\u00f4znych platieb (fakt\u00fary za dod\u00e1vky elektrickej energie, plynu, SIPO, inkaso miestnych dan\u00ed, d\u00e1vok a poplatkov), st\u00e1vkov\u00e1 slu\u017eba (predaj losov, slu\u017eby pre st\u00e1vkov\u00e9 kancel\u00e1rie), rozhlasov\u00e1 a telev\u00edzna slu\u017eba (evidencia, povo\u013eovanie oslobodenia od poplatkov, inkaso koncesion\u00e1rskych poplatkov),<\/li>\n<li><em>obchodn\u00e9 slu\u017eby<\/em>, t.j. predaj po\u0161tov\u00fdch cen\u00edn, kolkov, filatelistick\u00e9ho tovaru, nov\u00edn a \u010dasopisov, drobn\u00e9ho tovaru (cigarety, ob\u00e1lky, per\u00e1, poh\u013eadnice, l\u00edstkov na MHD at\u010f),<\/li>\n<li><em>slu\u017eby pre odbor telekomunik\u00e1ci\u00ed,<\/em>j. pr\u00edjem a dod\u00e1vanie telegramov, sprostredkov\u00e1vanie hovorov na po\u0161t\u00e1ch, inkaso telekomunika\u010dn\u00fdch platieb a doru\u010dovanie vy\u00fa\u010dtovania za \u00fa\u010dastn\u00edcke stanice, vedenie agendy rozhlasu po dr\u00f4te,<\/li>\n<li><em>ostatn\u00e9 slu\u017eby<\/em>, ktor\u00e9 maj\u00fa charakter doplnkov\u00fdch slu\u017eieb a via\u017eu sa bezprostredne k lokalite, regi\u00f3nu, kde s\u00fa poskytovan\u00e9 napr. slu\u017eby turistick\u00e9mu ruchu, kni\u017eni\u010dn\u00e9 slu\u017eby, slu\u017eby substituuj\u00face lok\u00e1lne org\u00e1ny (vystavovanie dokladov, pr\u00edjem \u017eiadost\u00ed), coln\u00e1 slu\u017eba, zmen\u00e1rensk\u00e1 slu\u017eba. V niektor\u00fdch \u0161t\u00e1toch zabezpe\u010duje po\u0161ta aj prepravu os\u00f4b.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod slu\u017ebami s pridanou hodnotou v odvetv\u00ed telekomunik\u00e1ci\u00ed?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p><strong>Slu\u017eba s pridanou hodnotou<\/strong> (VANS, t.j. value added services) znamen\u00e1 slu\u017ebu, ktor\u00e1 si vy\u017eaduje spracovanie prev\u00e1dzkov\u00fdch d\u00e1t alebo miestnych d\u00e1t in\u00fdch, ako s\u00fa prev\u00e1dzkov\u00e9 d\u00e1ta, v takom rozsahu, ak\u00fd ide nad r\u00e1mec toho, \u010do je potrebn\u00e9 na prenos spr\u00e1vy alebo faktur\u00e1ciu jej prenosu. Prev\u00e1dzkov\u00e9 d\u00e1ta s\u00fa ak\u00e9ko\u013evek \u00fadaje spracov\u00e1van\u00e9 na \u00fa\u010dely prenosu spr\u00e1vy v elektronickej komunika\u010dnej sieti alebo na \u00fa\u010dely faktur\u00e1cie prenosu. Miestne d\u00e1ta s\u00fa ak\u00e9ko\u013evek \u00fadaje spracov\u00e1van\u00e9 v elektronickej komunika\u010dnej sieti, ud\u00e1vaj\u00face geografick\u00fa polohu koncov\u00e9ho zariadenia pou\u017e\u00edvate\u013ea verejne dostupnej elektronickej komunika\u010dnej slu\u017eby.<br \/>\nSlu\u017eby s pridanou hodnotou zahr\u0148uj\u00fa v\u0161etky slu\u017eby, ktor\u00fdch technick\u00e9 a technologick\u00e9 charakteristiky s\u00fa zalo\u017een\u00e9 na informa\u010dno-telekomunika\u010dnej z\u00e1kladni a ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 poskytovan\u00e9 prostredn\u00edctvom telekomunika\u010dnej infra\u0161trukt\u00fary. Slu\u017eby s pridanou hodnotou predstavuj\u00fa \u0161irok\u00fa \u0161k\u00e1lu nov\u00fdch slu\u017eieb, ktor\u00e9 integruj\u00fa telekomunika\u010dn\u00e9 slu\u017eby a informatiku a ktor\u00fdch podiel na jednotliv\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch m\u00f4\u017ee by\u0165 ve\u013emi rozdielny a je \u0165a\u017ek\u00e9 ho ur\u010di\u0165. Trh slu\u017eieb s pridanou hodnotou je v s\u00fa\u010dasnosti trh s najdynamickej\u0161\u00edm rastom. Najv\u00e4\u010d\u0161iu skupinu slu\u017eieb VANS tvoria v s\u00fa\u010dasnosti:<\/p>\n<ul>\n<li>informa\u010dn\u00e9 slu\u017eby, ktor\u00fdm dominuj\u00fa b\u00e1zy \u00fadajov,<\/li>\n<li>oznamovacie slu\u017eby, t.j. prenos \u00fadajov, elektronick\u00fd prevod fondov a elektronick\u00e1 v\u00fdmena \u00fadajov, a<\/li>\n<li>slu\u017eby riadenia a spr\u00e1vy siet\u00ed.<\/li>\n<li>Za z\u00e1kladn\u00e9 slu\u017eby VANS s\u00fa pova\u017eovan\u00e9:\n<ul>\n<li>elektronick\u00e1 po\u0161ta<\/li>\n<li>videotext<\/li>\n<li>telekonferencie<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n<ol>\n<li><strong><em>Definujte elasticitu ponuky pr\u00e1ce<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Elasticitu ponuky pr\u00e1ce (e<sub>SL<\/sub>) m\u00f4\u017eeme vypo\u010d\u00edta\u0165 zo vz\u0165ahu:<br \/>\ne<sub>SL <\/sub>= % dL<sup>S <\/sup>\/ % dW<br \/>\nkde \u010ditate\u013e (% dL<sup>S<\/sup>) vyjadruje percentu\u00e1lnu zmenu v mno\u017estve disponibiln\u00fdch pracovn\u00fdch s\u00edl (L<sup>S<\/sup>) a menovate\u013e (% dW) percentu\u00e1lnu zmenu v priemernej mzde (W).<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>Ak\u00fdm sp\u00f4sobom je mo\u017en\u00e9 hodnoti\u0165 koncentr\u00e1ciu v odvetv\u00ed?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Stupe\u0148 koncentr\u00e1cie m\u00f4\u017eeme vyjadri\u0165 pomocou Herfindhalovho alebo Herfindahl-Hirschmannovho indexu koncentr\u00e1cie <em>H<\/em>:<br \/>\nkde <em>n<\/em> je po\u010det firiem v odvetv\u00ed a <em>rk<\/em> je podiel k-tej firmy na produkcii odvetvia.<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod pojmom ve\u013ekoobchodn\u00fd trh v elektronick\u00fdch komunik\u00e1ci\u00e1ch<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Ve\u013ekoobchodn\u00fdm trhom sa na \u00fa\u010dely tohto rozhodnutia rozumie trh tak\u00fdch slu\u017eieb, ktor\u00e9 poskytuje podnik in\u00e9mu podniku.<\/p>\n<ol>\n<li>zostavenie volania vo verejnej telef\u00f3nnej sieti v pevnom umiestnen\u00ed je prenos volania alebo volania do siete Internet z koncov\u00e9ho bodu pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete ur\u010den\u00e9ho \u0161pecifickou sie\u0165ovou adresou do bodu prepojenia medzi dvoma pevn\u00fdmi sie\u0165ami alebo medzi pevnou a mobilnou sie\u0165ou,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>ukon\u010dovanie volania v jednotliv\u00fdch verejn\u00fdch telef\u00f3nnych sie\u0165ach v pevnom umiestnen\u00ed je prenos volania smerovan\u00e9ho ku koncov\u00e9mu u\u017e\u00edvate\u013eovi verejnej telef\u00f3nnej slu\u017eby na pevnom mieste pripojenia z bodu prepojenia medzi dvoma pevn\u00fdmi sie\u0165ami alebo medzi mobilnou a pevnou sie\u0165ou do koncov\u00e9ho bodu pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete ur\u010den\u00e9ho \u0161pecifickou sie\u0165ovou adresou,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>slu\u017eba prenosu v pevnej verejnej telef\u00f3nnej sieti je prenos volania alebo volania do siete Internet medzi dvoma bodmi prepojenia toho ist\u00e9ho prev\u00e1dzkovate\u013ea pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>ve\u013ekoobchodn\u00fd uvo\u013enen\u00fd pr\u00edstup k \u00fa\u010dastn\u00edckemu vedeniu za \u00fa\u010delom poskytovania \u0161irokop\u00e1smov\u00fdch a hlasov\u00fdch slu\u017eieb je \u00fapln\u00fd uvo\u013enen\u00fd pr\u00edstup a spolo\u010dn\u00fd pr\u00edstup k metalick\u00e9mu skr\u00facan\u00e9mu p\u00e1ru \u00fa\u010dastn\u00edckeho vedenia alebo jeho \u00faseku sp\u00e1jaj\u00facemu koncov\u00fd bod siete v priestoroch \u00fa\u010dastn\u00edka so \u0161pecifikovan\u00fdm pr\u00edstupov\u00fdm bodom \u00fa\u010dastn\u00edckeho vedenia, ktor\u00fd umo\u017e\u0148uje vyu\u017ei\u0165 cel\u00e9 frekven\u010dn\u00e9 spektrum metalick\u00e9ho skr\u00facan\u00e9ho p\u00e1ru alebo iba \u010das\u0165 tohto frekven\u010dn\u00e9ho spektra na poskytovanie \u0161irokop\u00e1smov\u00fdch d\u00e1tov\u00fdch slu\u017eieb a hlasovej komunik\u00e1cie,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>ve\u013ekoobchodn\u00fd \u0161irokop\u00e1smov\u00fd pr\u00edstup je spr\u00edstupnenie elektronick\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch siet\u00ed umo\u017e\u0148uj\u00facich prenos sign\u00e1lu r\u00fdchlos\u0165ou vy\u0161\u0161ou ako 256 kbit\/s,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>ve\u013ekoobchodn\u00e9 ukon\u010dovacie \u010dasti prenajat\u00fdch okruhov s\u00fa \u010dasti prenajat\u00fdch okruhov, ktor\u00e9 sp\u00e1jaj\u00fa koncov\u00e9 body siete s bodom prepojenia,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>ve\u013ekoobchodn\u00e9 prenosov\u00e9 \u010dasti prenajat\u00fdch okruhov s\u00fa \u010dasti prenajat\u00fdch okruhov, ktor\u00e9 sp\u00e1jaj\u00fa dva body prepojenia,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>pr\u00edstup a zostavenie volania vo verejnej mobilnej telef\u00f3nnej sieti je slu\u017eba, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v spr\u00edstupnen\u00ed verejnej mobilnej telef\u00f3nnej siete podniku poskytuj\u00facemu slu\u017eby prostredn\u00edctvom verejn\u00fdch mobiln\u00fdch telef\u00f3nnych siet\u00ed, tak aby tento mohol poskytova\u0165 svoje slu\u017eby vr\u00e1tane prenosu volania uskuto\u010dnen\u00e9ho z koncov\u00e9ho bodu mobilnej siete do bodu prepojenia medzi dvoma mobiln\u00fdmi sie\u0165ami alebo medzi mobilnou sie\u0165ou a pevnou sie\u0165ou alebo do in\u00e9ho koncov\u00e9ho bodu tej istej mobilnej siete, napriek tomu, \u017ee nie je poskytovate\u013eom vlastnej mobilnej siete,<\/li>\n<li>ukon\u010denie volania v jednotliv\u00fdch verejn\u00fdch mobiln\u00fdch telef\u00f3nnych sie\u0165ach je slu\u017eba, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v prenose volania smerovan\u00e9ho ku koncov\u00e9mu u\u017e\u00edvate\u013eovi mobilnej telef\u00f3nnej slu\u017eby z bodu prepojenia medzi mobiln\u00fdmi sie\u0165ami alebo medzi mobilnou sie\u0165ou a pevnou sie\u0165ou do koncov\u00e9ho bodu v mobilnej telef\u00f3nnej sieti ur\u010den\u00e9ho \u0161pecifickou sie\u0165ovou adresou,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>ve\u013ekoobchodn\u00fd n\u00e1rodn\u00fd trh medzin\u00e1rodn\u00e9ho roamingu vo verejn\u00fdch mobiln\u00fdch telef\u00f3nnych sie\u0165ach je slu\u017eba, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v poskytovan\u00ed pr\u00edstupu a prenosovej kapacity zahrani\u010dn\u00fdm poskytovate\u013eom verejnej mobilnej telef\u00f3nnej siete, s cie\u013eom umo\u017eni\u0165 ich koncov\u00fdm u\u017e\u00edvate\u013eom, aby mohli uskuto\u010d\u0148ova\u0165 a prij\u00edma\u0165 volania zo siete zahrani\u010dn\u00e9ho prev\u00e1dzkovate\u013ea bez nutnosti uzavrie\u0165 zmluvu o pripojen\u00ed so zahrani\u010dn\u00fdm prev\u00e1dzkovate\u013eom,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>prenos telev\u00edzneho a rozhlasov\u00e9ho vysielania koncov\u00fdm u\u017e\u00edvate\u013eom je slu\u017eba prenosu anal\u00f3gov\u00e9ho alebo digit\u00e1lneho telev\u00edzneho a rozhlasov\u00e9ho vysielania prostredn\u00edctvom elektronick\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch siet\u00ed ku koncov\u00fdm u\u017e\u00edvate\u013eom<\/li>\n<\/ol>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>\u010co vyjadruje beta faktor<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p><strong>\u201e\u03b2\u201c \u2013 beta faktor<\/strong> = citlivos\u0165 cenn\u00e9ho papiere na zmeny hodnoty trhov\u00e9ho portf\u00f3lia. Faktor beta pr\u00edslu\u0161nej invest\u00edcie meria vz\u00e1jomn\u00fd vz\u0165ah \u2013 citlivos\u0165 \u2013 medzi rizikom jednotlivej invest\u00edcie a rizikom trhu ako celku.<\/p>\n<ul>\n<li>Faktor ovplyv\u0148uj\u00faci primeran\u00fa mieru zisku<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>Definujte ekonomiku spojov<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Ekonomiku spojov m\u00f4\u017eeme definova\u0165 ako odvetvov\u00fa ekonomiku, ktorej predmetom sk\u00famania s\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 s\u00favislosti a spr\u00e1vanie sa odvetvia spojov ako celku. Odvetvov\u00e9 ekonomiky sa zaoberaj\u00fa sk\u00faman\u00edm jednotliv\u00fdch odvetv\u00ed n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva, ich organiz\u00e1ciou, \u0161trukt\u00farou, stavom a \u0161pecifick\u00fdmi formami p\u00f4sobenia ekonomick\u00fdch z\u00e1konov.<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>Charakterizujte sie\u0165ov\u00e9ho z\u00e1kazn\u00edka.<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Sie\u0165ov\u00fd z\u00e1kazn\u00edk &#8211; z\u00e1kazn\u00edka je treba presne identifikova\u0165 vzh\u013eadom na jeho \u0161pecifick\u00e9 po\u017eiadavky<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>Ako \u010dlen\u00edme po\u0161tov\u00e9 slu\u017eby z h\u013eadiska sp\u00f4sobu regul\u00e1cie?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Toto \u010dlenenie vych\u00e1dza z aktu\u00e1lneho legislat\u00edvneho a regula\u010dn\u00e9ho \u00e1mca dan\u00e9ho z\u00e1konom o po\u0161tov\u00fdch slu\u017eb\u00e1ch s odpor\u00fa\u010daniami Smernice 97\/67\/EC a 2002\/39\/EC. Ten stanovuje pravidl\u00e1 a limity vyhradenej slu\u017eby v z\u00e1ujme zachovania univerz\u00e1lnej po\u0161tovej slu\u017eby. Na z\u00e1klade stup\u0148a regul\u00e1cie mo\u017eno po\u0161tov\u00e9 slu\u017eby rozdeli\u0165 na slu\u017eby:<\/p>\n<ul>\n<li><em>Povinn\u00e9<\/em>, poskytovan\u00e9 vo verejnom z\u00e1ujme (univerz\u00e1lna po\u0161tov\u00e1 slu\u017eba), to znamen\u00e1, \u017ee stanovenie ich rozsahu, podmienok poskytovania a sadzieb je predmetom \u0161t\u00e1tnej regul\u00e1cie a \u0161t\u00e1tneho doh\u013eadu. Ide o slu\u017eby, ktor\u00e9 by za tak\u00fdchto podmienok poskytovate\u013e vo vlastnom ekonomickom z\u00e1ujme nevykon\u00e1val alebo nevykon\u00e1val v plnom rozsahu. Ich poskytovanie je podnikate\u013eovi dan\u00e9 alebo ulo\u017een\u00e9 po\u0161tovou licenciou<\/li>\n<li><em>Nepovinn\u00e9<\/em>, ktor\u00fdch poskytovanie, \u010di\u017ee ich rozsah a sadzby s\u00fa v\u00fdhradnou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou poskytovate\u013ea<\/li>\n<\/ul>\n<p>Rovnako mo\u017eno hovori\u0165 aj o slu\u017eb\u00e1ch:<\/p>\n<ul>\n<li><em>Vyhraden\u00fdch<\/em>, poskytovanie ktor\u00fdch je v\u00fdlu\u010dne v kompetencii opr\u00e1vnen\u00e9ho poskytovate\u013ea s osobitn\u00fdm postaven\u00edm, ktor\u00e9 je dan\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00fdmi dohovormi a sp\u00f4sobom, ak\u00fdm ho pover\u00ed \u0161t\u00e1t pre v\u00fdkon po\u0161tovej v\u00fdhrady. Toto osobitn\u00e9 postavenie mu zabezpe\u010duje trhov\u00fa v\u00fdhodu ako kompenz\u00e1ciu za povinnos\u0165 poskytova\u0165 slu\u017ebu povinn\u00fa, \u010di\u017ee univerz\u00e1lnu. S\u00fa to teda slu\u017eby poskytovan\u00e9 na z\u00e1klade zvl\u00e1\u0161tneho pr\u00e1va dan\u00e9ho alebo udelen\u00e9ho regul\u00e1torom<\/li>\n<li><em>Nevyhraden\u00fdch<\/em>, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu poskytova\u0165 po\u0161tov\u00e9 podniky na z\u00e1klade v\u0161eobecn\u00e9ho povolenia na poskytovanie po\u0161tov\u00fdch slu\u017eieb pod\u013ea v\u0161eobecn\u00fdch podmienok stanoven\u00fdch Po\u0161tov\u00fdm regula\u010dn\u00fdm \u00faradom.<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"96\">\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod pojmom externality?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>nepriazniv\u00e9 alebo priazniv\u00e9 vplyvy okolia podniku, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa po\u010das podnikania<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>Ak\u00e9 hlavn\u00e9 skupiny faktorov ovplyv\u0148uj\u00fa dopyt po konkr\u00e9tnej slu\u017ebe alebo v\u00fdrobku?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>Cena v\u00fdrobku,<\/li>\n<li>Re\u00e1lne pr\u00edjmy,<\/li>\n<li>Hodnota akumulovan\u00e9ho bohatstva,<\/li>\n<li>Ceny in\u00fdch v\u00fdrobkov,<\/li>\n<li>Vkus a preferencie spotrebite\u013eov,<\/li>\n<li>O\u010dak\u00e1vanie bud\u00facich pr\u00edjmov, bohatstva a cien.<\/li>\n<\/ul>\n<ol>\n<li><strong><em>Ak\u00e9 naj\u010dastej\u0161ie bari\u00e9ry s\u0165a\u017euj\u00fa resp. obmedzuj\u00fa potenci\u00e1lnym konkurentom vstup na trh?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Prek\u00e1\u017eky konkurencii s\u00fa r\u00f4zneho druhu, naj\u010dastej\u0161ie vznikaj\u00fa ako d\u00f4sledok:<\/p>\n<ul>\n<li>pr\u00e1vnych obmedzen\u00ed (patenty, cl\u00e1 a kv\u00f3ty v zahrani\u010dnom obchode, apod.),<\/li>\n<li>diferenci\u00e1cie v\u00fdrobkov a slu\u017eieb,<\/li>\n<li>dosahovania \u00faspor z rozsahu a<\/li>\n<li>vlastn\u00edctva vz\u00e1cnych v\u00fdrobn\u00fdch faktorov.<\/li>\n<\/ul>\n<p>Medzi hlavn\u00e9 pr\u00ed\u010diny vstupu nov\u00fdch subjektov na trh patria predov\u0161etk\u00fdm:<\/p>\n<ol>\n<li>optimaliz\u00e1cia akt\u00edv vlastnej infra\u0161trukt\u00fary<\/li>\n<li>trendy smerovania cel\u00e9ho komunika\u010dn\u00e9ho trhu do vertik\u00e1lnej oblasti<\/li>\n<li>garantovanie slu\u017eieb z\u00e1kazn\u00edkom.<\/li>\n<\/ol>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ol>\n<li><strong><em>\u010co rozumieme pod pojmom maloobchodn\u00fd trh v elektronick\u00fdch komunik\u00e1ci\u00e1ch?<\/em><\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>Maloobchodn\u00fdm trhom sa na \u00fa\u010dely tohto rozhodnutia rozumie trh tak\u00fdch elektronick\u00fdch komunika\u010dn\u00fdch slu\u017eieb (\u010falej len \u201eslu\u017eby\u201c), ktor\u00e9 poskytuje podnik koncov\u00fdm u\u017e\u00edvate\u013eom.<\/p>\n<ol>\n<li>pripojenie bytov\u00fdch z\u00e1kazn\u00edkov do pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete je slu\u017eba bytov\u00fdm z\u00e1kazn\u00edkom, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v zriaden\u00ed pr\u00edstupu k pevnej verejnej telef\u00f3nnej sieti a spr\u00edstupnen\u00ed verejnej telef\u00f3nnej slu\u017eby,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>pripojenie nebytov\u00fdch z\u00e1kazn\u00edkov do pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete je slu\u017eba nebytov\u00fdm z\u00e1kazn\u00edkom, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v zriaden\u00ed pr\u00edstupu k pevnej verejnej telef\u00f3nnej sieti a spr\u00edstupnen\u00ed verejnej telef\u00f3nnej slu\u017eby,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>miestne, medzimestsk\u00e9 alebo miestne a medzimestsk\u00e9 odch\u00e1dzaj\u00face volania uskuto\u010dnen\u00e9 bytov\u00fdmi z\u00e1kazn\u00edkmi prostredn\u00edctvom pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete je verejn\u00e1 telef\u00f3nna slu\u017ebu na pevnom mieste pripojenia poskytovan\u00e1 bytov\u00fdm z\u00e1kazn\u00edkom, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v uskuto\u010d\u0148ovan\u00ed miestnych, medzimestsk\u00fdch alebo miestnych a medzimestsk\u00fdch volan\u00ed z koncov\u00e9ho bodu pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete ur\u010den\u00e9ho \u0161pecifickou sie\u0165ovou adresou,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>medzin\u00e1rodn\u00e9 odch\u00e1dzaj\u00face volania uskuto\u010dnen\u00e9 bytov\u00fdmi z\u00e1kazn\u00edkmi prostredn\u00edctvom pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete je verejn\u00e1 telef\u00f3nna slu\u017eba na pevnom mieste pripojenia poskytovan\u00e1 bytov\u00fdm z\u00e1kazn\u00edkom, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v uskuto\u010d\u0148ovan\u00ed medzin\u00e1rodn\u00fdch volan\u00ed z koncov\u00e9ho bodu pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete ur\u010den\u00e9ho \u0161pecifickou sie\u0165ovou adresou,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>miestne, medzimestsk\u00e9 alebo miestne a medzimestsk\u00e9 odch\u00e1dzaj\u00face volania uskuto\u010dnen\u00e9 nebytov\u00fdmi z\u00e1kazn\u00edkmi prostredn\u00edctvom pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete je verejn\u00e1 telef\u00f3nna slu\u017eba na pevnom mieste pripojenia poskytovan\u00e1 nebytov\u00fdm z\u00e1kazn\u00edkom, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v uskuto\u010d\u0148ovan\u00ed miestnych, medzimestsk\u00fdch alebo miestnych a medzimestsk\u00fdch volan\u00ed z koncov\u00e9ho bodu pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete ur\u010den\u00e9ho \u0161pecifickou sie\u0165ovou adresou,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>medzin\u00e1rodn\u00e9 odch\u00e1dzaj\u00face volania uskuto\u010dnen\u00e9 nebytov\u00fdmi z\u00e1kazn\u00edkmi prostredn\u00edctvom pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete je verejn\u00e1 telef\u00f3nna slu\u017eba na pevnom mieste pripojenia poskytovan\u00e1 nebytov\u00fdm z\u00e1kazn\u00edkom, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v uskuto\u010d\u0148ovan\u00ed medzin\u00e1rodn\u00fdch volan\u00ed z koncov\u00e9ho bodu pevnej verejnej telef\u00f3nnej siete ur\u010den\u00e9ho \u0161pecifickou sie\u0165ovou adresou,<\/li>\n<\/ol>\n<ol>\n<li>minim\u00e1lny s\u00fabor prenaj\u00edman\u00fdch okruhov s kapacitou do 2 Mb\/s. je slu\u017eba, ktor\u00e1 spo\u010d\u00edva v poskytnut\u00ed prenosovej kapacity medzi r\u00f4znymi bodmi tej istej siete alebo r\u00f4znych siet\u00ed, pri\u010dom nezah\u0155\u0148a prep\u00e1jacie funkcie ovl\u00e1date\u013en\u00e9 jej u\u017e\u00edvate\u013eom.<\/li>\n<\/ol>\n<ol start=\"101\">\n<li><strong> Uve\u010fte 5 z\u00e1kladn\u00fdch pr\u00e1v spotrebite\u013ea<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>pr\u00e1vo na ochranu zdravia a bezpe\u010dnosti spotrebite\u013ea<\/li>\n<li>pr\u00e1vo na ochranu hospod\u00e1rskych z\u00e1ujmov spotrebite\u013ea<\/li>\n<li>pr\u00e1vo na n\u00e1hradu utrpen\u00fdch \u0161k\u00f4d<\/li>\n<li>pr\u00e1vo na informovanos\u0165 a osvetu<\/li>\n<li>pr\u00e1vo na kolekt\u00edvne zastupovanie z\u00e1ujmov s\u00favisiacich s ochranou spotrebite\u013ea<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"102\">\n<li><strong> Charakterizujte in\u0161titucion\u00e1lne zabezpe\u010denie spotrebite\u013eskej politiky<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<p>\u00dastredn\u00fdm org\u00e1nom \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy na ochranu spotrebite\u013ea je Ministerstvo hospod\u00e1rstva SR (MHSR)<br \/>\nMHSR pln\u00ed \u00falohy ako:<\/p>\n<ul>\n<li>koordinuje org\u00e1ny \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy pri ochrane z\u00e1ujmov spotrebite\u013eov<\/li>\n<li>pln\u00ed funkciu kontaktn\u00e9ho miesta pre r\u00fdchlu v\u00fdmenu inform\u00e1ci\u00ed s E\u00da<\/li>\n<li>podie\u013ea sa na pr\u00edprave, transpoz\u00edcii a implement\u00e1cii legislat\u00edvy spolo\u010denstva<\/li>\n<li>pripravuje n\u00e1vrhy v\u0161eobecne z\u00e1v\u00e4zn\u00fdch pr\u00e1vnych predpisov<\/li>\n<li>zabezpe\u010duje koncep\u010dn\u00fa a strategick\u00fa \u010dinnos\u0165 v oblasti ekonomick\u00fdch z\u00e1ujmov spotrebite\u013eov a realiz\u00e1cie spotrebite\u013eskej politiky v SR<\/li>\n<li>zabezpe\u010duje v\u00fdkon \u0161t\u00e1tnej spr\u00e1vy v ochrane spotrebite\u013ea<\/li>\n<li>monitoruje \u010dinnos\u0165 t\u00fdch ob\u010dianskych zdru\u017een\u00ed zalo\u017een\u00fdch na ochranu spotrebite\u013eov<\/li>\n<li>vybavuje podnety na \u00faseku ochrany spotrebite\u013ea a pre\u0161etruje s\u0165a\u017enosti, ktor\u00e9 smeruj\u00fa proti \u00fastredn\u00e9mu riadite\u013eovi SOI<\/li>\n<li>spolupracuje s ob\u010dianskymi zdru\u017eeniami zalo\u017een\u00fdmi na ochranu pr\u00e1v a ekonomick\u00fdch z\u00e1ujmov spotrebite\u013eov<\/li>\n<li>spolupracuje s medzin\u00e1rodn\u00fdmi vl\u00e1dnymi a mimovl\u00e1dnymi org\u00e1nmi<\/li>\n<li>zabezpe\u010duje \u00falohy Eur\u00f3pskeho spotrebite\u013esk\u00e9ho centra<\/li>\n<\/ul>\n<ul>\n<li>Ministerstvo hospod\u00e1rstva Slovenskej republiky\n<ul>\n<li>Eur\u00f3pske spotrebite\u013esk\u00e9 centrum<\/li>\n<li>Slovensk\u00e1 obchodn\u00e1 in\u0161pekcia (SOI)<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<li>Ministerstvo dopravy, p\u00f4\u0161t a telekomunik\u00e1ci\u00ed\n<ul>\n<li>Telekomunika\u010dn\u00fd \u00farad SR (T\u00da SR)<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<li>F\u00f3rum na ochranu spotrebite\u013eov v krajin\u00e1ch Vi\u0161egr\u00e1dskej \u0161tvorky<\/li>\n<li>Protimonopoln\u00fd \u00farad (PM\u00da SR)<\/li>\n<li>Rada pre vysielanie a retransmisiu<\/li>\n<li>Rada pre reklamu (RPR)<\/li>\n<li>Zdru\u017eenia na ochranu spotrebite\u013ea<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"103\">\n<li><strong> Ak\u00e9 s\u00fa hlavn\u00e9 ciele spotrebite\u013eskej politiky E\u00da?<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>posilni\u0165 postavenie spotrebite\u013eov E\u00da<\/li>\n<li>zlep\u0161i\u0165 spokojnos\u0165 spotrebite\u013eov v oblasti cien, v\u00fdberu, kvality, rozmanitosti, dostupnosti a bezpe\u010dnosti<\/li>\n<li>\u00fa\u010dinne chr\u00e1ni\u0165 spotrebite\u013ea pred v\u00e1\u017enymi rizikami a hrozbami, ktor\u00fdm nem\u00f4\u017ee \u010deli\u0165 ako jednotlivec<\/li>\n<li>lep\u0161ie monitorovanie spotrebite\u013esk\u00fdch trhov a vn\u00fatro\u0161t\u00e1tnych spotrebite\u013esk\u00fdch polit\u00edk<\/li>\n<li>lep\u0161ia pr\u00e1vna \u00faprava ochrany spotrebite\u013ea<\/li>\n<li>lep\u0161ie presadzovanie pr\u00e1va na od\u0161kodnenie<\/li>\n<li>lep\u0161ie informovan\u00ed a vzdelan\u00ed spotrebitelia<\/li>\n<li>da\u0165 spotrebite\u013ea na popredn\u00e9 miesto v \u010fal\u0161\u00edch politik\u00e1ch a pr\u00e1vnych predpisoch E\u00da<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"104\">\n<li><strong> Ak\u00e9 aspekty regul\u00e1cie pozn\u00e1te vo vz\u0165ahu k elektronick\u00fdm komunik\u00e1ci\u00e1m?<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li><strong>Jednotn\u00fd pr\u00edstup <\/strong>predstavuje zavedenie rovnak\u00e9ho sp\u00f4sobu regul\u00e1cie pre r\u00f4zne typy siet\u00ed a slu\u017eieb v oblasti elektronick\u00fdch komunik\u00e1ci\u00ed (tzv. technicky neutr\u00e1lny pr\u00edstup)<\/li>\n<li><strong>Flexibilita <\/strong>vyjadruje mo\u017enos\u0165 pru\u017ene meni\u0165 stupe\u0148 regul\u00e1cie<\/li>\n<li><strong>Harmoniz\u00e1cia <\/strong>sa prejavuje v implement\u00e1cii rovnak\u00fdch pravidiel platn\u00fdch vo v\u0161etk\u00fdch \u010dlensk\u00fdch \u0161t\u00e1toch E\u00da, ako i v pr\u00edpade regul\u00e1cie.<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"105\">\n<li><strong> Ak\u00e9 kvalitat\u00edvne charakteristiky regul\u00e1cie pozn\u00e1te?<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>primeranos\u0165 (nutnos\u0165)<\/li>\n<li>proporcionalita<\/li>\n<li>zodpovednos\u0165<\/li>\n<li>konzistencia<\/li>\n<li>transparentnos\u0165<\/li>\n<li>\u00fa\u010dinnos\u0165<\/li>\n<\/ul>\n<ol start=\"106\">\n<li><strong> Ak\u00e9 skupiny dopadov regul\u00e1cie pozn\u00e1te?<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n<ul>\n<li>ekonomick\u00e9 dopady (napr. dopady na \u0161t\u00e1tny rozpo\u010det, vznik monopolov, dopady na sektory, dopady na zamestnanos\u0165, dopad na konkuren\u010dn\u00e9 postavenie podnikov na dom\u00e1com trhu a trhoch E\u00da&#8230;)<\/li>\n<li>soci\u00e1lne dopady (zamestnanos\u0165 a trh pr\u00e1ce, ochrana zdravia, ochrana osobn\u00fdch \u00fadajov, pr\u00edstup k inform\u00e1ci\u00e1m, bezpe\u010dnos\u0165 a ochrana zdravia pri pr\u00e1ci&#8230;)<\/li>\n<li>enviroment\u00e1lne dopady (kvalita ovzdu\u0161ia, kvalita vody, kvalita p\u00f4dy, sp\u00f4soby vyu\u017e\u00edvania energie&#8230;<\/li>\n<\/ul>\n<p>ZASAHY STATU mozu byt<br \/>\nEx post \u2013 po vzniku skutocnosti<br \/>\nEx ante \u2013 pred vznikom skuto\u010dnosti<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Ak\u00e9 charakteristiky ovplyv\u0148uj\u00fa mieru n\u00e1vratnosti pri kvantitat\u00edvnej regul\u00e1cii rate-of-return? Model rate of return (miera n\u00e1vratnosti) je zalo\u017een\u00fd na podiele zisku v tarife, resp. v cene &hellip; <\/p>\n","protected":false},"author":28,"featured_media":27565,"comment_status":"open","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[636,631],"tags":[],"class_list":["post-8630","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-komunikacia","category-siete"],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v27.6 - https:\/\/yoast.com\/product\/yoast-seo-wordpress\/ -->\n<title>Ekonomika siet\u00ed - Auto\u0161koly.sk<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"sk_SK\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Ekonomika siet\u00ed - Auto\u0161koly.sk\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Ak\u00e9 charakteristiky ovplyv\u0148uj\u00fa mieru n\u00e1vratnosti pri kvantitat\u00edvnej regul\u00e1cii rate-of-return? Model rate of return (miera n\u00e1vratnosti) je zalo\u017een\u00fd na podiele zisku v tarife, resp. v cene &hellip;\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Auto\u0161koly.sk\" \/>\n<meta property=\"article:publisher\" content=\"https:\/\/www.facebook.com\/vrtulniky\/\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2023-06-22T22:37:44+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2024-05-14T08:38:05+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/komunikacia-autoskoly-29.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"817\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"732\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"Frederik\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Autor\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"Frederik\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"37 min\u00fat\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\\\/\\\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"Article\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/#article\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/\"},\"author\":{\"name\":\"Frederik\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/#\\\/schema\\\/person\\\/2a94f3f8738a3241d1f656aef8d54497\"},\"headline\":\"Ekonomika siet\u00ed\",\"datePublished\":\"2023-06-22T22:37:44+00:00\",\"dateModified\":\"2024-05-14T08:38:05+00:00\",\"mainEntityOfPage\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/\"},\"wordCount\":9522,\"commentCount\":0,\"publisher\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/#organization\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/komunikacia-autoskoly-29.jpg\",\"articleSection\":[\"Komunik\u00e1cia\",\"Siete\"],\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"CommentAction\",\"name\":\"Comment\",\"target\":[\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/#respond\"]}]},{\"@type\":\"WebPage\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/\",\"name\":\"Ekonomika siet\u00ed - Auto\u0161koly.sk\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/#primaryimage\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/#primaryimage\"},\"thumbnailUrl\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/komunikacia-autoskoly-29.jpg\",\"datePublished\":\"2023-06-22T22:37:44+00:00\",\"dateModified\":\"2024-05-14T08:38:05+00:00\",\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/\"]}]},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/#primaryimage\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/komunikacia-autoskoly-29.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/komunikacia-autoskoly-29.jpg\",\"width\":817,\"height\":732},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/ekonomika-sieti\\\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Ekonomika siet\u00ed\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/#website\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/\",\"name\":\"Auto\u0161koly.sk\",\"description\":\"Web o cestovan\u00ed, podnikan\u00ed, doprave a motorizme\",\"publisher\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/#organization\"},\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"sk-SK\"},{\"@type\":\"Organization\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/#organization\",\"name\":\"Auto\u0161koly.sk\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/\",\"logo\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"sk-SK\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/#\\\/schema\\\/logo\\\/image\\\/\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/news-autoskoly-sk-logo-head.png\",\"contentUrl\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/wp-content\\\/uploads\\\/2022\\\/08\\\/news-autoskoly-sk-logo-head.png\",\"width\":112,\"height\":113,\"caption\":\"Auto\u0161koly.sk\"},\"image\":{\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/#\\\/schema\\\/logo\\\/image\\\/\"},\"sameAs\":[\"https:\\\/\\\/www.facebook.com\\\/vrtulniky\\\/\"]},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/#\\\/schema\\\/person\\\/2a94f3f8738a3241d1f656aef8d54497\",\"name\":\"Frederik\",\"url\":\"https:\\\/\\\/www.autoskoly.sk\\\/news\\\/author\\\/frederik\\\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Ekonomika siet\u00ed - Auto\u0161koly.sk","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/","og_locale":"sk_SK","og_type":"article","og_title":"Ekonomika siet\u00ed - Auto\u0161koly.sk","og_description":"Ak\u00e9 charakteristiky ovplyv\u0148uj\u00fa mieru n\u00e1vratnosti pri kvantitat\u00edvnej regul\u00e1cii rate-of-return? Model rate of return (miera n\u00e1vratnosti) je zalo\u017een\u00fd na podiele zisku v tarife, resp. v cene &hellip;","og_url":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/","og_site_name":"Auto\u0161koly.sk","article_publisher":"https:\/\/www.facebook.com\/vrtulniky\/","article_published_time":"2023-06-22T22:37:44+00:00","article_modified_time":"2024-05-14T08:38:05+00:00","og_image":[{"width":817,"height":732,"url":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/komunikacia-autoskoly-29.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"Frederik","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Autor":"Frederik","Predpokladan\u00fd \u010das \u010d\u00edtania":"37 min\u00fat"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"Article","@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/#article","isPartOf":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/"},"author":{"name":"Frederik","@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/#\/schema\/person\/2a94f3f8738a3241d1f656aef8d54497"},"headline":"Ekonomika siet\u00ed","datePublished":"2023-06-22T22:37:44+00:00","dateModified":"2024-05-14T08:38:05+00:00","mainEntityOfPage":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/"},"wordCount":9522,"commentCount":0,"publisher":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/#organization"},"image":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/komunikacia-autoskoly-29.jpg","articleSection":["Komunik\u00e1cia","Siete"],"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"CommentAction","name":"Comment","target":["https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/#respond"]}]},{"@type":"WebPage","@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/","url":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/","name":"Ekonomika siet\u00ed - Auto\u0161koly.sk","isPartOf":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/#primaryimage"},"image":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/#primaryimage"},"thumbnailUrl":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/komunikacia-autoskoly-29.jpg","datePublished":"2023-06-22T22:37:44+00:00","dateModified":"2024-05-14T08:38:05+00:00","breadcrumb":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/#breadcrumb"},"inLanguage":"sk-SK","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/"]}]},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/#primaryimage","url":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/komunikacia-autoskoly-29.jpg","contentUrl":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/komunikacia-autoskoly-29.jpg","width":817,"height":732},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/ekonomika-sieti\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Ekonomika siet\u00ed"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/#website","url":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/","name":"Auto\u0161koly.sk","description":"Web o cestovan\u00ed, podnikan\u00ed, doprave a motorizme","publisher":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/#organization"},"potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"sk-SK"},{"@type":"Organization","@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/#organization","name":"Auto\u0161koly.sk","url":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/","logo":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"sk-SK","@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/#\/schema\/logo\/image\/","url":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/news-autoskoly-sk-logo-head.png","contentUrl":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-content\/uploads\/2022\/08\/news-autoskoly-sk-logo-head.png","width":112,"height":113,"caption":"Auto\u0161koly.sk"},"image":{"@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/#\/schema\/logo\/image\/"},"sameAs":["https:\/\/www.facebook.com\/vrtulniky\/"]},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/#\/schema\/person\/2a94f3f8738a3241d1f656aef8d54497","name":"Frederik","url":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/author\/frederik\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8630","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/users\/28"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8630"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8630\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/media\/27565"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8630"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8630"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.autoskoly.sk\/news\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8630"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}